1. Úvod

Medzi najvyznamnejšich predstaviteľov zakarpatsko-ukrajinskej kultúry 19.storočia patrí postava národného buditeľa,pokrokového básnika,publicistu,pedagoga,historika,verejného činiteľa Aleksandra Pavloviča.V priebeho svojho dlhehého a tvorivého života sa stretával s mnohými vyznamnými činiteľami spoločenského života.Predovšetkým so svojími krajanmi a spolupracoval s vyznamnými predstaviteľmi slovenského haličského,ruského a poľského spločenského života,ktorí v priebehu jeho života rôznym spôsobom ovplivnili pestru činnosť spisovateľa-vlastenca.1 A.Pavlovič venoval svoj talent boju za svetlé ideály obyčajného ľudu,boju za oslobodenie jednoduchých ľudí vých.Slovenska a Zakarpatska od sociálneho a narodného útlaku.2


2. Život Aleksandra Pavloviča

Aleksander Pavlovič sa narodil 19.9.1819 v Šarišskom Čiernom na vychodnom Slovensku,v rodine gréckokatolického farára. Keď mal 4 roky zomreli mu rodičia.Po smrti rodičov sa presťahoval do Ľvova,kde žil u uja.Tu začal chodiť do základnej školy.1835 sa vrátil do dediny Chmeľov.Štyri triedy latinského gymnázia ukončil v Bardejove.Študoval cuzie jazyky(nemčina,maďarčina,latinčina a grečtina).Mal rád históriu,filozófiu a klasickú literatúru.Nasledujúce 4 roky študoval v Miškolci,kde sa učil rétoriku,poetiku a Jágri,kde študoval filozófiu. Vyučovacia reč v jednotlivých školách bola rôzna,na základe čoho sa Pavlovič naučil po nemecky,poľsky,latinsky,maďarsky a slovensky.Od 1843 navštevoval teologický seminár v Trnave(1843-1847)4.Tu začína svoju buditeľskú a literárnu činnosť.V Trnave napísal svoju prvú báseň v ktorej vyznáva svoju veľkú lásku k rodičom a príbuzným.Po návrate na Makovicu r.1847 napísal svoju prvú poému "Stav biedneho sedliaka alebo Biednejší opis osudu roľníka Rusina v neurodných Karpatoch na Uhorskej strane za čias urbarského nevoľníctva".5 Táto skladba,napísaná pred vypuknutím revolúcie 1848,bola nielen protestom proti pozostatkom feudalizmu ,ale aj výzvou pre aktívny boj utláčaných ľudí proti vrchnosti.6 V roku 1848 sa stal Pavlovič gréckokatolíckym farárom.Potom jeden a pol roka bol domacim učiteľom v Kurime v grófskej rodine Szirmayovcov. Spolupráca s Aleksandrom Duchnovičom ho priviedla na určitý čas do Prešova(1849-1851).V Prešove A.Pavlovič pôsobil vo funkcii archivára biskupskej kancelárii. V rokoch 1851-1863 žil v obci Beloveža v Bardejovskom okrese,kde spravoval farnosť.