Mal to šťastie, že sa vyhnul bezvýchodiskovemu talianskému ťaženiu a namiesto toho bol na rozhodujúcom mieste, koď Spojenci zahájili inváziu do Normandie.
Rommel mal samozrejme aj smolu. Mnohokrát dokázal uniknúť smrti, keď viedol svoje jednotky v boji, potom sa ale stal terčom spojeneckého pilota, který na zastrčenej ceste medzi Livarotem a Vimoutiers zasypal strelami jeho osamelé vozidlo a Rommela ťažko zranil. Tento incident sa prihodil v kritickej dobe - tri dni pred pripravovaným pučom proti Hitlerovi 20. júla 1944, a znemožnil tak Rommelovi aktivne sa zúčastniť na spiknutí odstránenia Hitlera, ktorý v Rommelových očiach prehral vojnu a nezmyselne ničil Nemecko. Pre bojovníka, ktorý stelesňoval tie nejlepšie zásady a pravidlá svojej profesie, bolo nešťastím, že musel slúžiť práve Hitlerovi.

Na rozdiel od mnohých v nemeckej armáde, ktorí zastávali vďaka svojému urodzenému pôvodu a špeciálnemu vzdelaniu miesta s vysokou mierou právomoci a zodpovednosti, nebol Rommel členom ani junkerskej triedy pruskej aristokracie, ani užšieho okruhu generálneho štábu, čo všetko samozrejme viedlo k rychlejšiemu vojenskému postupu. Jeho otec a starý otec boli solidní buržoázni pedagogovia - učitelia matematiky v provincii Wurttembersko, jeho matka pochádzala zo šľachtickej rodiny. Rommel sa narodil 15. novembra 1891 v Heidenheimu neďaleko Ulmu ako jedno z piatich detí a na svôj vek bol malý a tichý. Aj keď jeho švábski rodičia s neveľkým majetkom nemali vo vojenskej spoločnosti vplyvných priateľov, vstúpil Rommel 19. júla 1910 do armády a ako kadet nastúpil k 124. pešiemu pluku vo Weingartenu. Po povýšeni na desiatnika v októbri a na čatara v decembri bol v marci roku 1911 menovaný dôstojníkom na Vojenskej akadémii v Gdaňsku, kde sa stretol s Luciou Mariou Mollinovou, svjou neskoršou ženou.
Ako poručík sa Rommel zúčastňoval výcviku so svojim plukom. Zaujímal sa o všetko vojenské, bol dôsledný vo svojich povinnosťiach, dobrý vo výcviku. Bol skôr poslucháčom ako asertivným rečníkom, ľahko nadvezoval vzťah s mužstvom, ale netoleroval lajdáctvo. Bol vyrovnaný starostlivý, rozhodný. l. marca1914 bol pridelený k 49. poľnému delostreleckému pluku v Ulme, ale po vypuknutí l. svetovej vojny sa vrátil k pechote. V boji sa okamžite prejavilo to, čo pre neho bolo typické. Vo svojej prvej bojovej akcii, ku ktorej došlo 22. augusta pri nemeckom postupe k Marne, robil so svojou čatou prieskum v hustej hmle neďaleko Longwy. Spolu s ďalšími troma mužmi dorazili k dedine Bleid, obsadenej Francúzmi. Keď obchádzal budovu statku, uvidel na ceste petnásť alebo dvdsať vojakov. Bez váhania zahájil paľbu. Keď dorazila jeho čata, vyčistila podľa rozkazu dedinu.