Tí ho v snahe zamaskovať vlastnú neschopnosť obviňovali z uprednostňovania nemeckých útvarov.
Rommel skoro dospel k poznaniu, že už i vodca pokladá jeho front za okrajovú záležitosť.
Napriek všetkému zostával i naďalej loajálnym vojenským profesionálom.(2,141)
V máji 1942 mu Hitler nariadil útok na Káhiru a na Suezský prieplav. Rommel sa opäť vypäl k výkonu i keď bolo mužstvo značne vyčerpané a dôstojníci nespokojní pre horšie zbrane ako mal protivník.
V klimaticky najťažšom období, keď denné teploty neklesali pod 40 stupňov v tieni, vyrazili jeho tanky a obrnená pechota do prudkej ofenzívy. 21. mája padol Tobruk, neskôr Marsa Matruh, El Dabu a El Alamein. Dve najväčšie mestá boli takmer na dohľad.(2,142)
O tom akú mal povesť medzi nepriateľskými vojakmi v tomto období, svedči aj rozkaz generála C.J. Auchinlecka (1,18):



Veliteľom a náčelníkom štábu
do veliteľstva BTE a MEF

Existuje reálna obava, že náš „priateľ“ Rommel sa pomaly stáva v očiach našich vojakov strašidlom či prízrakom.
Hovorí sa o ňom až príliš veľa. V žiadnom prípade nie je superman, akokoľvek je bezpochyby schopný a energický.
I keby bol supermanom, je vysoko nežiadúce, aby mu naši vojaci pripisovali nejaké nadprirodzené schopnosti.
Prajem si, aby ste všetkými možnými prostriedkami vymietli myšlienku, že Rommel je niekto viac, než je obyčajný nemecký generál.
Je dôležité pochopiť, že nemôžeme hovoriť stále len o Rommelovi, keď máme na mysli protivníka v Líbyi. Hovoríme o „Nemcoch“, „silách osy“, alebo o „nepriateľovi“,
ale nenarážajme stále na Rommela.



Zaistite prosím, aby sa tento rozkaz začal okamžite uplatňovať v praxi a presvedčite všetkých veliteľov, že z psychologického hľadiska sa jedná o záležitosť najvyššej dôležitosti. 23.oktobra 1942 začala rozhodujúca bitka v severnej Afrike. Rommel bol práve na liečení v Afrike a vrchným veliteľom britských ozbrojených síl v Afrike sa stal energický generál Bernard Law Montgomery.
Montgomery mal k dispozícii čerstvé divízie presunuté z Indie, Austrálie a Nového Zélandu, disponoval i novým vojenským materiálom vrátane amerických tankov typu Sherman, ktoré zohrali významnú úlohu v celkovom víťazstve britskej strany. Rommel musel prerušiť liečenie a okamžite odletel na miesto nových bojov. Mohol už iba konštatovať drvivé víťazstvo nepriateľa, ale neklesal na duchu.(2,142)

Dokázal v úplne prehľadnom púštnom teréne tak majstrovsky unikať leteckým prepadom i tankovým výpadom Britov, ktorý ho prenasledovali, že vlastne vyviedol celý Afrikakorps z ohniska najväčšieho nebezpečia a dokázal ho doviesť usporiadane , v bojaschopnom stave a s najmenšími možnými stratami, až do miest, kde boli najvhodnejšie podmienky na prepravu na európsky kontinent, teda do Tuniska.