Za viac ako pol storočia od konca druhej svetovej vojne, povesť mnohých významných vojenských veliteľov vybledla. Renomé poľného maršála Erwina Rommela však vzrástlo. Na obidvoch stranách bol obdivovaný nielen pre svoje inšpiratívne velenie a obratnosť, ale aj pre svoju charizmu a rytierske jednanie. Svojími charakterovými vlastnosťami bol zosobnením stredovekého rytiera, profesionálnymi schopnosťami sa zaraďoval medzi majstrov moderného vojenského umenia.
Aj keď Rommel je niektorým pozorovateľmi vnímany iba ako skvelý taktik a veliteľ bitiek s nedostatočnou schopnosťou logistického hodnotenia, postrádajúci cit pre stratégiu a nehodiaci sa pre vyššie úrovne velenia než je divízia, dnes je stále častejšie považovaný za vojaka, ktorý mal jasnú a presvedčivú predstavu o stratégii a logistike a vyvážený cit pre veľké operácie. Jeho ostrá kritika tých, kterí mu nedokázali zaistiť dostatočné zásobovanie dokazuje, že si uvedomoval veľký význam tejto oblasti. Rommelov pesimizmus prejavovaný v záverečnej fáze vojenského konfliktu svedčí o predtuche konečného výsledku. Jeho velenie sa vyznačovalo smelosťou, využívaním momentu prekvapenia, odhodlaním riskovať a intuitivnym citom pre využitie terénu pri boji. Aj keď bol pri porovnaní s protivníkmi často v nevýhode, pokiaľ ide o ľudské zdroje, leteckú podporu a spravodajskú službu, ktorá si neporadila so spojeneckými tajnými rádiovými depešami, bol oslnivo úspešný v útoku a pozoruhodne vynaliezavý v obrane. Rommela nakoniec porazili politické, strategické a logistické záležitosti ležiace mimo rámca jeho zodpovednosti. Aj keď sa mu nedostávalo prostriedkov, ktorími by mohol dosiahnúť víťazstvo v širšom merítku, dostalo sa mu, rovnako ako jeho historickým predchodcom, kterí boli nakoniec tiež porazení - Hannibalovi, Napoleonovi a Robertu E. Leeovi – vetšieho uznania než mnohým jeho súčasnikom.(6,322)
Mal viac šťastia ako iní. Ako mladý dôstojník neslúžil v statickej zákopovej vojne na západnom fronte, kďe by si mohol osvojiť praktiky pozičného boja. Miesto toho poznával na iných frontách podmienky bojovej mobility. Priazeň Adolfa Hitlera mu prinesla velenie tankovej divizie v ťaženiu proti Británii a Francúzsk v roku 1940. Bol predvídavy a mal odvahu vziať svojich mužov na čelo Bligzkriegu. Namiesto bojovania v nekonečných ruských stepiach, kďe sa mohol stratiť z dohľadu, operoval do istej miery nezávisle v omedzenejšom priestore severnej Afriky.