Matej Bel so svojimi spolupracovníkmi vydával noviny do 24. júna 1722. Ďalšie čísla vydávali jezuiti. Zmenili záhlavie, grafickú úpravu aj štýl písania. Noviny prinášali predovšetkým spravodajstvo zo zahraničia. Informácie preberali z cudzej periodickej tlače. Správy mávali nielen z Európy, ale občas aj zo Severnej a Južnej Ameriky, Ázie a Afriky. Pozornosť venovali vojenským akciám v Európe, činnosti vyslancov, mierovým rokovaniam, životu na panovníckych dvoroch, vedeckým expedíciám, prírodným osobitostiam, správam o námornej doprave, obchode, epidémiách, cirkevnom živote a i. Spravodajstvo z domova sa zameriavalo na správy z významnejších uhorských miest, Viedne a najčastejšie z Bratislavy. Keď vydávanie prevzali jezuiti, spravodajstvo sa zredukovalo, čo znižovalo popularitu novín a odrádzalo predplatiteľov. Noviny potom pre finančné ťažkosti a slabý záujem verejnosti zanikli. Belov veľký projekt

V roku 1723 vyšlo v Norimbergu dielo Mateja Bela Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska), v ktorom načrtol projekt vlastivedného výskumu Uhorska. Matej Bel organizoval rozsiahly vedecký výskum, do ktorého okrem spolupracovníkov zapájal aj študentov. jeho koncepcia vedeckého výskumu vychádzala z ideí tzv. štátovedy (Staatskunde), ktorej základom bol presný a podrobný plán, aký predpokladalo Belovo dielo. Plán obsahoval návrh výskumu Uhorska zo zemepisnej, historickej, národopisnej a jazykovej stránky. Bel zaradil do diela aj vzorové štúdie svojich spolupracovníkov, ktoré mali byť príkladom spracúvania jednotlivých druhov problematiky. Matej Bel si uvedomoval význam prameňov pri tvorbe historických vedeckých diel. Keďže mal v úmysle spracovať komplexné dielo o Uhorsku, ako prípravu k nemu vydal prácu Adparatus ad historiam Hungariae (Príprava k uhorským dejinám, Bratislava 1735). táto zbierka prameňov slúžila ako podklad k jeho vrcholnému dielu, Notíciám. Vyšla prvá Notícia

Roku 1735 vyšiel s podporou cisára Karola VI. vo Viedni 1. zväzok monumentálneho vlastivedného diela Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisný poznatok o novom Uhorsku). Dielo bolo koncipované podľa jednotlivých stolíc s jednotnou štruktúrou. Členilo sa na všeobecnú a špeciálnu časť. Všeobecná časť zahŕňala kapitoly s prírodovednými a zemepisnými údajmi (názov stolice, hranice, poľnosti, vrchy, rieky, nerastné bohatstvo, flóra a fauna). Potom nasledovala kapitola o politických pomeroch (obyvateľstvo, administratívno-správne inštitúcie, šľachtické rody a rodiny).