Osobitne sa písalo o slobodných kráľovských mestách, poddanských mestečkách, hradoch a kaštieľoch. Špeciálnu časť uzavierala mapka ciest každej stolice, ktorú vypracoval kartograf a rytec Samuel Mikovíny. V rokoch 1735-1742 vyšli štyri zväzky. Bolo v nich spracovaných desať stolíc predovšetkým z územia Slovenska. Ostatné Notície ostali v rukopise. Roku 1767 ich od Belovej vdovy kúpil klužský biskup Jozef Baťáni, ale pri prevoze roku 1770 po Dunaji sa čln prevrhol a rukopisná pozostalosť sa vážne poškodila.



Belov návrh učenej spoločnosti

Vedeckovýskumné projekty Mateja Bela zodpovedali stavu a tendenciám európskej vedy. Ich realizácia však stále narážala na nedostatočnú bádateľskú základňu v Uhorsku. Matej Bel sa usiloval zorganizovať širšiu vedeckú spoluprácu a v rámci tohto úsilia roku 1735 vypracoval návrh na založenie Uhorskej učenej spoločnosti. Podľa návrhu mali jej členovia aspoň raz mesačne vypracovať a poverenému organizátorovi poslať svoj bádateľský príspevok, bratislavskí členovia sa mali každý mesiac schádzať a prerokúvať poslané práce, ktoré mali takisto mesačne vychádzať ako Observationes Posonieses (Bratislavské pozorovania). Spoločnosť sa mala členiť na tri triedy. Do prvej by patrili "všetky plody spadajúce do oblasti filológie, histórie, chronológie, genealógie, heraldiky, numizmatiky, diplomatiky, hudby a matematiky". Druhá trieda mala byť právnická, v ktorej sa mali študovať "všetky témy z oblasti kanonického, občianskeho a štátneho práva, ďalej práva prirodzeného a práva národov, práva verejného a najmä práva uhorského". Napokon tretia "prírodno-ekonomická", ktorá "obsahuje experimentálnu fyziku, chémiu, lekárske pozorovania, princípy a ekonomické výdobytky, sledovanie uľahčenia obchodu aj rozvoj mechaniky". Na čelo spoločnosti si mali členovia zvoliť predsedu, konkrétne organizačné a edičné otázky mal riešiť tajomník. Roku 1735 sa uskutočnila prípravná schôdza spoločnosti, ale projekt potom zanikol. Bel neskôr napísal: "[...] ale skôr ako táto najúctyhodnejšia inštitúcia zapustila korene a mohla sa dôkladnejšie rozvinúť k aktívnej práci, bola prerušená a zničená tými, ktorí si o sebe mysleli, že sú jedinými vedcami [...]", čím myslel jezuitov. Význačný kartograf a matematik

Roku 1686 sa narodil tvorca máp do Belových Notícií, kartograf a matematik Samuel Mikovíny. Pochádzal z Cinobane-Turíčok. Rozsah a originalita diela, ktoré tento muž vytvoril, sú obdivuhodné a kladú ho na roveň európskych univerzálnych duchov jeho čias.