Mate chradol, všetci očakávali jeho smrť s pokorou. Prichádzajú ho navštevovať známi. S Iliom sa zhovára o Nikovi a Katici, ubezpečuje ho, že vôbec z toho neviní jeho dcéru „Moja dievka nenarástla do dubčićvského domu!“ (str. 355).
Šora Anzula je tiež nešťastná z choroby Mateho: „Dobrí ľudia nám umierajú. Tej povahy ľudia idú pomaly vyhynúť medzi našimi težakmi. Taký skvelý vzor a, môže sa povedať, bez nasledovníkov.“ (str. 357). Ide ho aj ona navštíviť. Chce mu dať peniaze pre Katicu, najprv ich nechce, ale nakonie ponuku príjme. Po jej odchode Mate dohovára Katici, aby prestala byť nahnevaná na Nika. Hovorí, že je dobré to čo sa stalo, že oni dvaja by si nikdy neboli rovní „Tráva nikda neprerastie bor, mach nikdy neprerasti trávu!“ (str. 363). Mate už nechá spísať testament. Ivan spomína na život s otcom, ako ho učil, …

17. Kapitola
Aj Paško prišiel k Matemu. Ten povie, že Katica bude určite jeho. Stretne sa aj s Katicou. Tá mu vyčíta jeho hádzanie kamenia i žiarlivosť. Paško jej hovorí ako veľmi a úprimne ju vždy ľúbil.
I Niko príde. Aj on sa rozpráva s Katicou: „Ja som presvedčený, že nadíde deň, keďto ity nahlidneš a budeš mi vďačná, že som roztrhol zväzok, ktorý nemal trvácnosť. Radšej ma obviňuj teraz zo zrady, než neskoršie z podvodu.“ (str. 378). Mate sa lúči s blízkymi. Nikovi želá, aby jeho nevesta (Dorica) bola dobrá. Ivanovi dal celý majetok, ustanovuje ho hlavou rodiny. Má opatrovať matku, viesť a napomínať ženu, sestry. Katici hovorí, aby si zobrala Paška, že on je ten správny. Katica mu všetko sľúbi. Niko ešte raz odprosil jeho i Katicu a bolo mu odpustené.

18. Kapitola
Niko a Zandome sa cestou k Matemu zhovárajú o plánoch na spoločný podnik. Mateho koniec sa blíži. Nemôže zomrieť. Stará Ursa im poradí, aby našli čiapku, v ktorej sa narodil, až potom zomrie. Nájdu ju a Mate zomrel.