Odľahlé ostrovy v Tichom oceáne sa spájajú s menom Charlesa Darwina a pojmom evolúcia. Darwin pritom prežil na Galapágoch iba päť týždňov - týmto pobytom však vyvrcholila jeho plavba pozdĺž južnej Ameriky, počas ktorej pobudol istý čas aj na pevnine o overoval si pravdivosť svojej teórie evolúcie. Dvadsať rokov skúmal zápisky o pozorovaniach , ktoré na ostrovoch vykonal, kým naplno pochopil, že práve tých päť týždňov mu ponúka kľúč k pochopeniu evolúcie a že oným mechanizmom je prirodzený výber. Keď sa Darwin roku 1931 nalodil na britskú loď Beagle ako prírodovedec výpravy, vládol v kresťanskom svete názor, že planétu zem stvoril Boh v podstate v súčasnej podobe. Vydaním diela O vzniku druhov prirodzeným výberom roku 1959 Darwin tento názor vyvrátil. V priebehu plavby lode Beagle mal Darwin možnosť študovať rôzne typy krajiny a nesmiernu rozmanitosť rastlín, cicavcov a vtákov. Na rozdiel od mnohých vedcov mal svoje pozorovania z prvej ruky a nemusel sa teda spoliehať na knihy a múzejné exponáty. Po prvých troch rokoch plavby zabudol presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale postupom času sa menia. Prvým významným dôkazom na podporu tejto teórie boli fosílne, z ktorých bolo jasné, že niektoré živočíchy už vymreli. Darwin sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že ich Stvoriteľ zahubil, keď už svoju úlohu splnili, a nahradil ich vyššími bytosťami, medzi ktorými najvyšším tvorom bol človek. Na svojej ceste totiž vykopal mnoho fosílnych pozostatkov a kostí, a tak sa presvedčil, že teraz vidí okolo seba živočíchy podobné, ale menšie.

Beagle doplávala k ostrovom Galapágy, vzdialeným vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny, v septembri roku 1935. Devätnásť ostrovov s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi je roztrúsených na ploche 59 500 kilometrov štvorcových. Darwina najprv zmiatlo, ako je možné, že na takých neprívetivých a izolovaných ostrovoch sa vôbec nejaký život usadil. Všimol si tiež, že väčšina miestnych živočíchov nežije nikde inde než na Galapágoch , aj keď zároveň všetky mali nejaké črty spoločné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente; boli to teda miestne variácie. Zvláštna bola aj skladba miestnych živočíchov. V čase Darwinovej návštevy žili na Galapágoch len dva druhy cicavcov - myši, o ktorých sa Darwin domnieval, že tam vyhynuli, a potkany, ktoré sa tam zrejme dostali na lodiach. Neboli tam žiadne obojživelníky, len množstvo plazov.