Vlastnym menom RAFFAELO SANTI alebo SANZIO-taliansky maliar a architekt vrcholnej renesancie.Pochadzal zo stredotalianskeho masta Urbino,kde strávil aj prvé učňovské roky v dielni Pietra Perugina.
Ked Raffael v roku 1504 dokoncil "Zasnúbenie panny" absorboval a prekonal aj Peruginovo učenie.Skvele na tomto obraze zvládolpriestor, ktory priam svieti.Krátko po dokončení obrazu opúšťa provinčnú Umbriu a prichádza do Florencie, kde Leonardo a Michelangelo pracovali na náčrtoch výzdoby dvorany "Veľkej rady". Bol najmladší z troch velikánov.Od Leonarda ho delilo 31 rokov a od Michelangela 8 rokov.S ľahkosťou vstrebal učenie oboch majstrov,vytvoril harmoniský,vyvážený štýl,bez stôp Leonardovho či Michelangelovho tvorivého nepokoja mladosti.
Július II.,pápež ,Michelangelov panovačný patrón Raffaela čoskoro povolal do Ríma, kde sa mal podielať na obnove mesta,neskôr pracoval na obnove pápežovej súkromnej rezidencie-3 izby/siene vo vatikánskom paláci.keď dokončil prvú siene "Podpisovú sieň" (Stanza della Signatura)okamžite sa stal slávnym.Dosiahol velký úspech a za 37 rokov života stihol vytvoriť oveľa rozsiahlejšie dielo ako obaja jeho veľkí súčasníci:madony,portréty ale i rozsiahle fresky v pápežskom paláci (Aténska izba,1510).V posledných rokoch jeho rozrastajúca sa dielňa spolupracovala na mnohých zákazkách,ktorými ho zahŕňal predovšetkým pápežský dvor.
v rámci hlbokej perspektívy starostivo rozmiestňuje početné postavy,s precíznosťou sa venoval póze každej z nich,Jednotlivé pohyby a gestá čerpá z antického sochárstva a boli vytvorené s takou istou logickou dôslednosťou ako matematická konštrukcia perspektívy.
venoval sa aj architektúre.V roku 1514 ho poverili vedením stavby Chrámu sv.Petra a plánovaním masta Rím.Jeho maliarske dielo už počas jeho života často napodobňovali.Práve napodobňovanie Raffaela ako vzoru dokonalosti sa stalo na niekoľko storočí kanónom klasicizmu upadajúceho postupne do akademizmu.Raffael patril k prvým umelcom,ktorí sa bez problémov pohybovali v najvyššej spoločnosti a boli prieteľmi kniežat a kardinálov.Na žiadosť pápeža Leva X. ho pochovali v rímskom Panteóne.
Raffaelovský Rím, to bolo sebavedomé a kultivované mesto,ktoré vôbec netušilo,že krátko po maliarovej smrti ho budú drancovať nepriateľské hordy.

Z množstva madon:Madona della Sedia,Sixtínska madona,...
Fresky:Galateino víťazstvo, Aténska škola,Vyslobodenie sv.Petra z väzenia......