Svedčí o tom aj to, že bol päťkrát za sebou zvolený konzulom, aj keď to odporovalo ústave. Hlavne chudobný ľudia od neho očakávali podporu. Ich hovorcami boli tribúnovia ľudu Saturnius a Glaucia, ktorí požadovali radikálne zníženie ceny obilia pre chudobné rímske obyvateľstvo a snažili sa pomocou Mariových veteránom k hromadnému prídelu pôdy v severnej Afrike. Obidvaja tesne spolupracovali s Mariom. Radikálne požiadavky Saturnina a Glaucii však viedli k tomu, že obaja politici stratili podporu vplyvných osobností. Od ich požiadavkou sa dištancovali ako senátori, tak najmä jazdci. Keď koncom roku 100 p.n.l. došlo k nepokojom vyvolanými Saturninom, zakročil proti nim sám Marius, ktorý tak dal najavo, že nehodlá radikálne požiadavky presadzovať. Smrť Saturnina a Glaucii, ku ktorej Marius sám napomohol z príkazu senátu spôsobila, že stratil obľubu u množstva svojich prívržencov. Z tohto dôvodu Marius radšej prijal diplomatické poslanie na východe, ktoré mu umožnilo taktický dočasný ústup z rímskeho politického života.