Gaius Marius životopis

Narodil sa roku 155 p. n. l., jeho otec bol chudý roľník. V mladosti nenabudol žiadneho vzdelania, vstúpil do armády ako radový vojak, bojoval v Hispánii, kde sa preslávil svojou udatnosťou natoľko, že po návrate bol roku 119 p. n. l. zvolený tribúnom ľudu. Potom sa stal prétorom v Hispánii, kde zbohatol a oženil sa s dievčaťom zo starobylého rodu Júliov (tetou G. I. Caesara). Vo vojsku sa tešil rovnakej obľube ako u ľudových más v Ríme. Bol priamy a neúplatný, staral sa o svojich vojakov aj vyslúžilcov a dobre chápal potreby armády a štátu. Rímska nobilita mu vytýkala, že vždy zostal sedliakom ,v gréckom divadle sa nudil a a až moc holdoval vínu. Historicky dôležité je, že si zvykol na moc a že v boji o ňu sa nepozeral na ústavu. Podnetom k reforme armády boli udalosti na území numidského kráľovstva. Tunajší panovník Micipsa bol stúpencom Ríma. Po jeho smrti pripadla časť numidského územia jeho dvom synom a Jugurthovi, ktorého prijal za vlastného. Ctižiadostivý a schopný Jugurtha sa skoro zbavil svojich nevlastných bratov a začal vládnuť sám. Jeho vláda sa snažila vymaniť z vplyvu Ríma. Vzťahy medzi Rímom a Jugurthom sa vďaka tomu priostrili natoľko, že došlo k vojne (111 - 105). Numidský kráľ, známy svojim bohatstvom, založil svoju obranu na podplácaní rímskych politikov a vojvodcov. Úplatnosť rímskych politikov vyvolávala nespokojnosť ľudových más, pod ich vplyvom bolo vedenie vojny zverené v roku 107 obľúbenému Gaiu Mariovi. S jeho nástupom došlo k zásadnému obratu vo vývoji vojny. Marius sa snažil ukončiť vojnu v čo najkratšej dobe a učinil niekoľko závažných opatrení. Zvláštny dôraz kládol na posilnenie disciplíny v radách rímskych vojakov a na zvýšení ich bojaschopnosti. Víťazné ukončenie vojny s Jugurthom v roku 105 p. n. l. bolo Mariovým prvým veľkým úspechom. Zakrátko jeho popularita ďalej vzrástla. Jeho zásluhou totiž Rimania odrazili vpád germánskych Teutonov a Kimburov. Tieto kmene prenikli zo severu, z Jutského polostrova a z Holštýnska naprieč Európou až do prímorských oblastí, kde sa Kimburom podarilo pri meste Aurasia v Gálii Rimanov poraziť (105 p. n. l.). Tento neúspech však odčinilo Mariovo vítazstvo nad Teutónmi pri Aquae Sextiae (102 p. n. l.). Marius bol pokladaný za záchrancu Talianska, zvlášť, keď o rok neskôr zasadil definitívnu porážku aj Kimburom pri severotalianskom Vercell. Marius oyl najväčšia osobnosť rímskej republiky na sklonku 2. st. p. n. l. a tešil sa širokým sympatiám u rímskeho mestského obyvateľstva.

Svedčí o tom aj to, že bol päťkrát za sebou zvolený konzulom, aj keď to odporovalo ústave. Hlavne chudobný ľudia od neho očakávali podporu. Ich hovorcami boli tribúnovia ľudu Saturnius a Glaucia, ktorí požadovali radikálne zníženie ceny obilia pre chudobné rímske obyvateľstvo a snažili sa pomocou Mariových veteránom k hromadnému prídelu pôdy v severnej Afrike. Obidvaja tesne spolupracovali s Mariom. Radikálne požiadavky Saturnina a Glaucii však viedli k tomu, že obaja politici stratili podporu vplyvných osobností. Od ich požiadavkou sa dištancovali ako senátori, tak najmä jazdci. Keď koncom roku 100 p.n.l. došlo k nepokojom vyvolanými Saturninom, zakročil proti nim sám Marius, ktorý tak dal najavo, že nehodlá radikálne požiadavky presadzovať. Smrť Saturnina a Glaucii, ku ktorej Marius sám napomohol z príkazu senátu spôsobila, že stratil obľubu u množstva svojich prívržencov. Z tohto dôvodu Marius radšej prijal diplomatické poslanie na východe, ktoré mu umožnilo taktický dočasný ústup z rímskeho politického života.