Milana Rastislava Štefánika sme donedávna poznali ako astronóma, vojaka, diplomata, politika a spoluzakladateľa Československej republiky (1918). Nedávno sa verejnosti Štefánik predstavil ako vynikajúci fotograf, ktorý najmä pri svojich astronomických cestách po svete dokumentoval krajinu a ľudí, ktoré navštívil a v ktorých pôsobil. Občas sa s jeho menom objavuje aj prívlastok – cestovateľ.
Akt mladej Tahiťanky vznikol pri pobyte M. R. Štefánika na Tahiti 1910 – 1911 kam bol vyslaný pozorovať prechod Halleyho kométy. Cez USA (New York, Washington, Chicago, San Francisco) a Tichý oceán priplával k brehom Tahiti 27. apríla 1910. V dobe prechodu kométy 18. mája 1910 sa však jasné tahitské slnke zatiahlo a pozorovanie nebolo úspešné. Štefánik ale v tomto pozemskom raji položil základy tahitskej hvezdárne a založil meteorologickú stanicu. Akt mladej Tahiťanky má výnimočné miesto v dejinách fotografie, pretože sa jedná o prvý slovenský, resp. československý fotografický akt vôbec. Ide o fotografiu, ktorej dokonalosť uznávajú a obdivujú odborníci dodnes.
Najpočetnejšie zastúpenie má krajinná fotografia. Na jeho záberoch málokedy chýbajú ludia, častokrát tam vystupuje aj autor. Putoval po Zemi na miesta kde podla jeho hvezdárskych výpočtov bolo možné dobre pozorovať zatmenie Slnka rôzne nebeské úkazy. Výborne dokázal využívať hru svetla. Napr. Mont Blank(rozlahlosť hôr, napatrnosť človeka) – Taktiež ich MRŠ aj prektočil.
My sme si zvykli pozerať na svet z výšky očí. Akékolvek vybočenie z tohto stereotypu( či už podhlad alebo nadhlad) prináša emitívny náboj, dodáva fotkám nevšednosť, zvlaštnosť. Jeho snímky z Turkestanu (oblasť v strednej Ázii), kde pri pohladne na krajinu využíval najmä nadlhlad, je možné zaradiť do tejto kaategórie.