Stendhalov spis „O láske“ („De l´Amour“) sa neskôr stal jedným z jeho najznámejších diel, v dobe svojho vydania (1822) však zostal takmer nepovšimnutý. Stendhalove slávne romány

Spisovateľskej dráhe sa však naplno oddal až v piatom desaťročí svojho života, kedy začal písať romány. Predznamenaním troch veľkých diel, ktoré ho neskôr preslávili, je prvotina z roku 1827 nazvaná „Armance“ (v origináli: „Armance, on quelques scenes d´un salon de Paris en 1827“). Bude sa jednať o prózu zachytávajúcu prostredie vtedajších šľachtických salónov. Roku 1830 konečne vychádza prvý román z veľkej trojice: „Červená a čierna“ („Le rouge et le noir“) – niekedy tiež prekladané ako „Červený a čierny“. Preklad „Červená a čierna“ je však výstižnejší a lepšie hovorí o Stendhalovom spôsobe farebného videnia. Stendhal považuje červenú za farbu vzduchu a boja, revolty proti súdobému režimu, ale tiež vykresľuje symbol slobody a plného života, lásky a nenávisti, prítomnosti a šťastia. Naopak čierna je považovaná za predstaviteľku cirkevného tmárstva a despotizmu, ktoré nedovoľuje dôstojne žiť a naplno všetko prežívať, a núti k pretvárke a klamstvu.
V súvislosti so Stendhalom je často spomínaná jeho výsada pre farebnú symboliku. Stendhal rád používa farby pre odlíšenie jednotlivých emócií. Farebnú symboliku použil tiež v románe s názvom „Ružová a zelená“ („La rose et le vert“).

Lucien Leuwen je hrdinom Stendhalovho románu, v poradí druhého slávneho tria. Ide o bankárskeho, privilegovaného syna, ktorému môžu otcove peniaze zabezpečiť kariéru a úspech. Ale Lucien sa rozhodne nájsť si uplatnenie sám a odmieta otcovu pomoc stať sa bankárom a prijme miesto poručíka v mestečku Nancy, kde sa zaľúbi do Bathildy de Chasteller a snaží sa získať si jej priazeň.
Okrem toho sa musí rozhodnúť, k akému typu spoločnosti sa pridá a práve tu sa uplatňuje podtitul románu: „Červená a biela“. Jeho priateľ, republikán(reprezentant červenej) mu je sympatický, ale nesúhlasí s celým obsahom jeho myšlienok. Snaží sa preniknúť medzi miestnu „bielu“ aristokraciu. S pani de Chasteller si posiela dopisy rôzneho typu. Celý vzťah závisí na spoločnosti, ktorá nakoniec od seba mladých ľudí rozdelí vďaka intrige, ktorú pred Lucienom zinscenuje organizátor strany aristokratov, lekár Du Poirie, ktorý ho má presvedčiť, že madam de Chasteller práve porodila dieťa. Lucien odchádza.
V druhom diele sa vracia do Paríža, kde sa stáva pravou rukou ministra vnútra.