Je nutné dodať, že práve Lucien Leuwen je Stendhalov najpolitickejší román, ktorý vo svojej dobe ani nemohol byť vydaný a svetlo sveta uzrela celá jeho existujúca, nedokončená verzia až v dvadsiatom storočí. Stendhal prostredníctvom hlavného hrdinu popisuje vtedajšie politické podvody. Necháva napr. Luciena pripravovať niektoré podvodné finančné machinácie, zúčastniť sa a organizovať falšovanie volieb a pod.
Po smrti Lucienovho otca sa situácia zhoršuje. Banka má dlhy a nie sú peniaze na ich splatenie.. Celý román končí Lucienovou rezignáciou. Stáva sa (podobne ako Stendhal konzulom v Cicita-Vicchia) vyslancom v Capele. Stendhal do románu vložil všetko, čo mu v živote chýbalo – lásku, ktorú mu znemožnila nevyliečiteľná choroba, a politiku, pretože on v nej neuspel.

A konečne aj v treťom veľkom románe „Kartúza parmská“, alebo „Kartuziánsky kláštor parmský“, niekedy tiež chybne prekladané ako „Väznica parmská“, je čitateľ svedkom jedného farebného momentu za druhým. Stendhal sa nechal inšpirovať radou motívov zo starých talianskych kroník.
Hlavný hrdina Fabrizzio del Dongo je mladým talianskym šľachticom, u ktorého sa opäť prejavuje klasický Stendhalovský konflikt mladého hrdinu. Fabrizzio v sedemnástich rokoch zažíva posledný odlesk Napoleonovej vlády. Utečie do Francúzska a chce sa pridať k napoleonskej armáde, ku ktorej sa pripojí až v Belgicku, pred bitkou u Waterloo. Popis bitky u Waterloo je všeobecne považovaný za najslávnejší literárny úsek 19. storočia. Stendhal zachytáva konkrétne prostredie boja očami mladého neskúseného človeka. Stojí za zmienku, že práve tieto stránky inšpirovali Tolstého v jeho „Vojne a mieri“.
Po bitke sa vracia do Talianska, ktoré sa nachádza pod vládou stendhalovskej „čiernej“, a tak prežíva životné muky plné pretvárky a skrývania. Nasleduje gejzír intríg, kde je pravidlom neodhaliť svoje pravé ja a zamaskovať všetko (logiku a myšlienky). Na radu vojvodkyne Sanseverinovej nastupuje Fabrizzio na cirkevnú dráhu pod ochranou ministra Mosca. Avšak Fabrizzio nedokáže skrývať svoje charakterové rysy a nadšenie pre slobodu. Ani v tomto románe nechýba veľká láska, ktorá však sama o sebe nemôže Fabrizziovi priniesť východisko zo stiesňujúcej situácie. Clélia, jeho milá je totiž dcérou žalárnika a Fabrizzio väzeň.
Ku koncu ale dochádza k naplneniu lásky, vývoj ďalších rokov je zhustený až nakoniec vyústi k Cléliinej smrti, a Fabrizzio sa uchýli do kláštora a onedlho zomrie. Literárny štýl Stendhalovej tvorby

Stendhal je autorom na prelome romantizmu a realizmu. Vierohodne popisuje prostredie, v ktorom sa odohrávaju deje jeho románov. Podáva úplne presvedčivý obraz svojej doby.