Stendhal
( život a tvorba )

O autorovi


Medzi najväčších velikánov francúzskej a svetovej literatúry patrí bezpochyby románopisec, vlastným menom Henri Beyle, známy však pod jedným zo svojich pseudonymov – Stendhal. Narodil sa v zámožnej rodine v Grenobli roku 1783. Otec mal aristokratické sklony a konzervatívne názory, s ktorými mladý Beyle, ako nadšený stúpenec revolúcie, nesúhlasil. K tomu sa pridávali lekcie slobodomyseľného dedka, ktorý bol mladému Beylovi z jeho rodiny asi najbližší. Matku stratil v siedmich rokoch a ďalej ho, podľa vtedajších zvyklostí, vychovával kňazský učiteľ. Realizoval vlastné úsudky a navzdory otcovi sa údajne vo svojich desiatich rokoch počas revolúcie tajne radoval z popravy kráľa, označeného za zradcu národa. Stendhal neskôr toto obdobie opísal v autobiografii pod názvom „Život Henriho Brularda“. Už v detstve na neho zapôsobila ideológia, veľký vplyv na mladého muža mal Destutte de Tracy, ktorého spoznal, keď sa vo svojich sedemnástich rokoch presťahoval do Paríža. Neskôr ho jeho nadšenie pre Napoleona doviedlo až na bojové pole. Stal sa dôstojníkom napoleonských armád a ako intendant zásobovania sa zúčastnil aj ťaženia do Ruska, kde na vlastnej koži zažil Moskovský požiar. Po páde cisárstva Stendhal opustil Francúzsko a presťahoval sa do Talianska. Obdivoval búrlivú taliansku povahu. V Miláne tiež prežil svoj najväčší milostný zážitok. To všetko prispieva k jeho snahám idealizovať svoj sedemročný pobyt a vravieť o Taliansku ako o raji na svete. Nie je teda divu, že sa mu táto zem stala druhou vlasťou a že pre svoj náhrobný kameň zvolil taliansky nápis: „tu leží Arrigo Beyle, Miláňan.“
Skutočnosť sa však zďaleka nejaví taká ružová. Beyle zostával pre svoje názory pod neustálym dohľadom rakúskej polície, čo ho naučilo používať najrôznejšie šifry a krycie mená. Pretože udržoval styky s talianskými ľuďmi pripravujúcimi revolúciu, bol dokonca z Talianska vyvlečený a uvádza sa dokonca aj fakt, že jeden z jeho pseudonymov – Domenico Vismara – bol neskôr nájdený na zozname odsúdených k smrti v neprítomnosti.
V dvadsiatich rokoch sa Stendhal znova vrátil do Francúzska, ktoré sa od dôb jeho mladosti zmenilo.