Dosiahol úplnú poslušnosť svojich veliteľov Svojmu pobočníkovi, generálovi Ogereauvovi, ktorý
prevyšoval Napoleona o hlavu, dal Bonaparte výstrahu : ,, Generál ste o hlavu vyšší ako ja, ale ak nebudete plniť moje rozkazy, stratíte túto výhodu.“ Ogereau hovoril potom, že mu Bonaparte ,,nahnal strachu“ Keď sa dávali na pochod, Bonaparte sa obrátil na vojakov a sľúbil im Taliansko na vydrancovanie : ,, Vojaci! Nieste oblečení, zle ste živený,“ píše Bonaparte v rozkaze. ,,Zavediem vás do najúrodnejších krajov sveta.“ Súčasne v druhom rozkaze Napoleon lživo vyhlasoval, že ide do sveta Talianska oslobodiť taliansky ľud od Rakúšanov a od útlaku feudálnych vlád. Bonaparove vojská rýchle vtrhli do Talianska. Rakúšania utrpeli porážku za porážkou .No, len čo generál Bonaparte vtrhol do Talianska, všetci prehliadli jeho lož, že vedie vojnu za oslobodenie talianskeho ľudu. Bonaparte sa vždy správal k ľudu s opovrhnutím. Ukázal to ešte vo Francúzku. Ešte 10.augusta 1792, v deň zvrhnutia monarchie, Napoleon nazval Ľudovíta XVI , zbabelcom lebo sa neodhodlal použiť delá proti povstaleckému ľudu.
O ľudových povstaniach roku 1759 v Paríži Bonaparte napísal: ,,Najhorší stav je prostý ľud“ a pokladal za nevyhnutné nešetriť účastníkov na týchto povstaniach.
Napoleon okradol Talianov a ľudové hnutia v Taliansku surovo potlačil. Napríklad za neuposlúchnutie rozkázal Napoleon z trestu vybiť všetko obyvateľstvo jedného mestečka a keď jeho vojaci usmrtili bodákmi obyvateľov, mesto vypálil. Iné talianske mesto dal Napoleon vojakom drancovať n 24 hodín. Dediny, pri ktorých našli francúzskych vojakov usmrtených miestnym obyvateľstvom , dal Napoleon vypáliť. Napoleonova armáda ukoristila v taliansku delá, zbrane, ohromné množstvo potravín a krmivo. Na dobyté oblasti uvaľovali miliónové peňažné kontribúcie. Napoleon habal cenné sochárske pamiatky, obrazy z múzeí, kostolné náčinie, brilianty, zlato a všetko posielal do Paríža. Po obsadení skoro celého talianska odobral Bonaparte rímskemu pápežovi Piovi VI. Mnohé územia. Neskoršie Pia VI uväznili a odviezli ako zajatca do Francúzka. Bonaparte zobral mnoho cenných rukopisov z vatikánskej knižnice a poslal ich do Paríža. Podplatením rakúskych generálov sa Napoleon dozvedel plány rakúskeho štábu a to mu uľahčilo víťazstvo. Bonaparte prekročil rakúske hranice, došiel skoro do Viedne, rozbíjajúc výborné rakúske vojská , ktoré mu posielali naproti. Na všeobecné prekvapenie, vtedy keď najlepšiu armádu na Rýne porážali, Bonapartova armáda, na začiatku ťaženia otrhaná, neoblečená a nedisciplinovaná, rozbila výborne vystrojené a vycvičené rakúske vojská. Rozdrvené Rakúsko pristúpilo na mier. Podľa mieru /uzavretého v Campo-Farmio roku 1797/ Francúzsku zostaly dobyté oblasti na ľavom brehu Rína. Francúzsko tiež dostalo rakúske Nizozemsko, Benátky vydal Napoleon napospas Rakúska. Taliansko sa zmenilo na niekoľko tzv. ,,filiálnych“ republík, ale v skutočnosti závislých od Francúzska.