Keď sa povie meno Jimi Hendrix, väčšina si predstaví geniálneho čierneho gitaristu, ktorý zomrel na predávkovanie drogami. Málokto si už uvedomí, že táto charakteristika zahŕňa iba posledné tri roky jeho existencie. On sa však celý život snažil čosi dokázať. A sotva sa mu to podarilo, zubatá nad ním zamávala kosou...
Gitarový génius Jimi Hendrix sa narodil 27. novembra 1942 v meste, ktoré sa o pár desiatok rokov stalo kolískou hudobného štýlu grunge - vo washingtonskom Seattli. Matka mu dala meno John Allen Hendrix. Vychovávala ho sama, pretože jeho otec Al Hendrix bojoval na európskom fronte. Život večne bez peňazí, v neustálom strachu o manželov život a navyše bez zabezpečenej budúcnosti by zlomil aj silnešie nátury, niet sa preto čo čudovať, že Hendrixova matka začala liečiť svoje starosti alkoholom. Čoskoro už na tom bola tak zle, že sa nedokázala ano postarať o svojho malého syna. Chlapčeka sa preto ujali príbuzní v Kalifornii. Tam ho našiel Al Hendrix, keď sa v roku 1945 vrátil z Európy. S manželkou sa okamžite rozviedol a chlapca si vzal k sebe. A aby ani jemu, ani synovi nič nepripomínalo minulosť, dal mu oficiálne zmeniť meno na James Marshall Hendrix. Vojnové útrapy sa však negatívne odrazili aj na psychike Ala Hendrixa. Nedal sa síce na alkohol, ale stal sa z neho až bigotne veriaci človek a snažil sa, hoci márne, viesť k viere aj syna. Keď mal Jimi trinásť rokov, otec mu kúpil akustickú gitaru. Samozrejme, nie na to, aby na nej hrával rockandroll, ktorý bol v móde, ale peto, aby mohol spevom a hudbou velebiť Krista. Hoci bol Jimi ľavák, zakazoval mu otec hrať ľavou rukou, lebo to je vraj znamenie diabla. No keďže chlapec mal výnimočný hodobný talent a takmer absolútny sluch, technidky zvládnuť hru oboma rukami mu nerobilo problém. Samozrejme, na veľkú nevôľu svojho otca sa učil hrať tie "besné piesne" a neprejavoval najmenšiu ochotu pripojiť sa ku kostolnému zboru. V snahu vymaniť sa spod otcovho prísneho dohľadu ako 17-ročný bez jeho súhlasu opustil školu a prihlásil sa do armády. Spočiatku bolo zaujímavé hrať sa v 101. výsadkárskej jednotke na hrdinu, potom však nastalo tvrdé vytriezvenie. Hoci bol zvyknutý poslúchať, predsa len otcove príkazy a zákazy sa nedali porovnať s tvrdým vojenským drilom. Jedno pozitívum však služba vlasti mala - práve tu Jimi založil svoju prvú skupinu King Kasuals, ktorá vydržala, aj keď ho so vštkými poctami prepustili z armýdy pre zlomený členok. Lenže Jimi túžil po sólovej dráhe.