Jimi Hendrix životopis

Keď sa povie meno Jimi Hendrix, väčšina si predstaví geniálneho čierneho gitaristu, ktorý zomrel na predávkovanie drogami. Málokto si už uvedomí, že táto charakteristika zahŕňa iba posledné tri roky jeho existencie. On sa však celý život snažil čosi dokázať. A sotva sa mu to podarilo, zubatá nad ním zamávala kosou...
Gitarový génius Jimi Hendrix sa narodil 27. novembra 1942 v meste, ktoré sa o pár desiatok rokov stalo kolískou hudobného štýlu grunge - vo washingtonskom Seattli. Matka mu dala meno John Allen Hendrix. Vychovávala ho sama, pretože jeho otec Al Hendrix bojoval na európskom fronte. Život večne bez peňazí, v neustálom strachu o manželov život a navyše bez zabezpečenej budúcnosti by zlomil aj silnešie nátury, niet sa preto čo čudovať, že Hendrixova matka začala liečiť svoje starosti alkoholom. Čoskoro už na tom bola tak zle, že sa nedokázala ano postarať o svojho malého syna. Chlapčeka sa preto ujali príbuzní v Kalifornii. Tam ho našiel Al Hendrix, keď sa v roku 1945 vrátil z Európy. S manželkou sa okamžite rozviedol a chlapca si vzal k sebe. A aby ani jemu, ani synovi nič nepripomínalo minulosť, dal mu oficiálne zmeniť meno na James Marshall Hendrix. Vojnové útrapy sa však negatívne odrazili aj na psychike Ala Hendrixa. Nedal sa síce na alkohol, ale stal sa z neho až bigotne veriaci človek a snažil sa, hoci márne, viesť k viere aj syna. Keď mal Jimi trinásť rokov, otec mu kúpil akustickú gitaru. Samozrejme, nie na to, aby na nej hrával rockandroll, ktorý bol v móde, ale peto, aby mohol spevom a hudbou velebiť Krista. Hoci bol Jimi ľavák, zakazoval mu otec hrať ľavou rukou, lebo to je vraj znamenie diabla. No keďže chlapec mal výnimočný hodobný talent a takmer absolútny sluch, technidky zvládnuť hru oboma rukami mu nerobilo problém. Samozrejme, na veľkú nevôľu svojho otca sa učil hrať tie "besné piesne" a neprejavoval najmenšiu ochotu pripojiť sa ku kostolnému zboru. V snahu vymaniť sa spod otcovho prísneho dohľadu ako 17-ročný bez jeho súhlasu opustil školu a prihlásil sa do armády. Spočiatku bolo zaujímavé hrať sa v 101. výsadkárskej jednotke na hrdinu, potom však nastalo tvrdé vytriezvenie. Hoci bol zvyknutý poslúchať, predsa len otcove príkazy a zákazy sa nedali porovnať s tvrdým vojenským drilom. Jedno pozitívum však služba vlasti mala - práve tu Jimi založil svoju prvú skupinu King Kasuals, ktorá vydržala, aj keď ho so vštkými poctami prepustili z armýdy pre zlomený členok. Lenže Jimi túžil po sólovej dráhe.

V roku 1962 sa presťahoval do New Yorku s cieľom preraziť v hudobnom šoubiznise. Tu však zistil, že mesto je plné mladých mužov, čo vedia hrať na gitare a chcú sa stať hviezdami. Až do roku 1966 sa pretĺkal, ako sa dalo. Potom mu ktosi poradil, aby to skúsil v Greenwich Village - hlavnej bašte hnutia hippies. Skromný chlapec z malého mesta bol týmto miestom naozaj uchvátený, ale zapadol. Onedlho už býval v komúne, flirtoval s najrôznejšími drogami a kvetinové deti sa stai vďačným publikom pre jeho šialené gitarové improvizácie. Dokonca založil skupinu Jimmy James & the Blue Flames, aby mohol Grenwichu prevádzať svoj acid rock ovplyvnený drogami. Jednou z jeho fanúšičiek bola aj Linda Keithová, priateľka gitaristu Kietha Richarda zo skupiny Rolling Stones. Prehovorila manažéra Rolling Stones Chasa Chandlera, aby si Jimiho vypočul. Ten bol mladým černochom uchvátený a požiadal ho, aby prišiel do Londýna. Až tu sa vlastne začala Jimiho búrlivá kariéra. Chandler nástojil na tom, aby si Jimi založil novú kapelu s lepšími hodobníkmi. A tak vznikla skupina Jemi Hendrix Experience, ktorá okrem Jimiho ako hlavného gitaristu a speváka pozostávala z basgitaristu Noela Reddinga a bubeníka Johne "Mitcha" Mitchella. Chlapci boli živým dôkazom toho, čo dokáže dobrý manažér. Ich sláva sa doslaova ako oheň rozšírila po celej krajine a hneď prvý singel Hey Joe sa stal obrovským hitom.
V lete 1967 sa Jimi vrátil do Ameriky, aby pokračoval v tom, čo tak dobre odštartoval na starom kontinente. Svoj americký debut absolvoval 18. júna toho istého roku na Pop festivale v Monterey, ktorého sa záčastnili všetci, čo na hodobom nebi niečo znamenali - Simon & Garfunkel, The Who, Grateful Diat, Mamas & Papas a mnohí ďalší. Unikátny gitarový štýl Jimiho Hendrixa a teatrálne zakončenie skladby Wild Thing, pri ktorej roztrieskal svoju gitaru na márne kúsky, však nemohol prekonať nikto. V tú noc sa z nieho stala hviezda. Jeho kariéra prudko letela nahor, čo potvrzdoval aj predaj jeho albumov Are You Expecinced?, Axis: Bold as Love či Electric Ladyland. A takáto hviezda predsa nemohla chýbať v roku 1969 ani na hudobnom magafestivale vo Woodstocku. Prišiel však neskoro, a tak vystupoval až posledný deň, keď už väčšina zo 400-tisíc fanúšikov odišla. Tých 25-tisíc ľudí, čo sa rozhodli ostať až do konca, však určite neľutovalo.

Jimi a jeho päťčlenná kapela hrali bravúrne a svoje improvizované vystúpenie ukončili veľmi netradičnou interpretáciou štátnej hymny, ktorá sa zapísala do análov hodobnej histórie.
Jimi dokázala svojou úžasnou hrou na gitare ovládnuť celý svet, sám so sebou si však nevedel rady. Problémy s drogami, ktoré sa začali v roku 1966 v Greenwich Village, sa mu úplne vymkli spod kontroly. Opúšťali ho priatelia a jeho najvernejšími spoločníkmi sa stali heroín, anfetamíny, marihuana a LSD. Paradoxne mu však na druhý svet pomohli pilulky na spanie, legálne a predpísané doktorom. Večer 17. septembra počas pobytu v Londýne si Jimi trpiaci nespavosťou chcel aspoň na chvíľu privodiť stav spánku, a tak si vzal pilulky, ktoré patrili jeho priateľke Monike Dannemanovej. Okolo polnoci sa však uňho prejavila prudká alergická reakcia a zvracal. Dannemanová presvedčená, že sa mu už uľavilo, odišla kúpiť cigarety. Keď sa vrátila, Jimi ležal v rovnakej polohe ako predtým. Snažila sa ho prebudiť, Jimi sa však ani nepohol. Dannemanová napokon zavolala ambulanciu, ktorá ho doviezla do najbližšej nemocnice. Bolo však už neskoro. Lekár konštatoval, že sa udusil vlastnými zvratkami. 18. septembra 1970 zomrelo telo človeka, legenda Jimiho Hendrixa však prežíva dodnes.

Zdroj: TV Komplet č.38/02.