Stanley Kubrick životopis

Kompletná filmografia amerického filmového tvorcu STANLEYHO KUBRICKA obsahuje šestnásť titulov. Na vytvorenie presnej polovice z nich však potreboval takmer štyridsať rokov. V osemdesiatych rokoch nakrútil len dva a v deväťdesiatych stihol vytvoriť už len jeden, aby sa, paradoxne, už jeho premiéry nedožil. Jeden z najosobnejších a najkontroverznejších filmových umelcov ukončil svoju dráhu nečakane a predčasne.
Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 v New Yorku a napriek nie veľmi dobrému prospechu ho v škole považovali za inteligentného žiaka. Ročný pobyt u strýka v Pasadene v roku 1941 mu evidentne prospel v zlepšení prístupu k učeniu. Otec lekár ho v tom čase naučil hrať šachy, aby niečím syna zaujal. Netušil, že v ňom prebudí až taký silný záujem - zo Stanleyho sa stal vášnivý a obratný hráč. Šachy hrali dôležitú rolu aj v neskorších rokoch, keď ich používal ako nástroj na porozumenie s tvrdohlavými hercami, ale tiež ako umelecký motív vo svojich filmoch.
Ešte múdrejším ťahom sa ukázal darček na jeho trináste narodeniny v podobe fotoaparátu. Kubrick zanietene vyrážal na výlety po New Yorku a robil fotografie, ktoré vyvolával v tmavej komore svojho kamaráta. Zakrátko začal spolupracovať s prestížnym časopisom Look, kde mu v sedemnástich ponúkli miesto fotografa-eléva.
Zdalo sa, že je rozhodnuté. V ďalších rokoch Kubrick aktívne pracoval pre Look, kde boli s jeho prácou nadmieru spokojní. Okrem fotografovania a šachov sa však uňho prejavila ďalšia vášeň - doslova nenásylné vymetal všetky kiná. S priateľom Alexandrom Singerom sníval o filmovaní. V roku 1950 obetoval vsetky svoje úspory, aby nakrútil dokumentárnu snímku Deň zápasu, po ktorej nasledovali krátke dokumenty na objednávku Flying Padre a The Seafares.
Vďaka nezdolnej snahe prilákať investorov, ale aj vynúteným šachovým partiam v Centrálnom parku sa 25-ročnému Kubrickovi podarilo nakrútiť hraný film Strach a túžba. Radosť bola však len polovičná, pretože jeho krátke manželstvo so stredoškolskou kraľovnou krásy Tobou Metzovou nakrúcanie neprežilo. Začínajúceho filmára potešili priaznivé ohlasy na jeho režisérsky talent, čo mu umožnilo vytvoriť ďalsie dva filmy Vrahov bozk (1955) a Zabíjanie (1956), ktoré mu zaistili pozornosť Hollywoodu, kde v roku 1957 nakrútil Cesty slávy s Kirkom Douglasom v hlavnej úlohe. Slávny herec sa neskôr osobne prihovoril, aby Kubrick prevzal nakrúcanie historického veľkofilmu Spartakus (1960).

Dúfal totiž, že mladý režisér sa zľakne mimoriadne náročného projektu a bude povoľný. Stal sa však presný opak. Kubrick zavrhol pôvodnu koncepciu filmu a presadzoval vlastné nápady a kritériá. Viacero členov realizačného štábu jeho autoritatívne vystupovanie poburilo. Napríklad kameraman Russell Metty sa sťažoval producentom, že režisér prevzal jeho prácu. Kubrick mu kontroval tým, aby si sadol a radšej nič nerobil. Metty ustúpil a paradoxne získal Oscara za kameru. Ďalším hollywoodskym dielom mal byť western Krivak (1961) s Marlonom Brandom. Lenže tentoraz producenti nechceli ustúpiť zo svojich predstáv a film napokon nakrútil samotný Brando. Kubrick, roztrpčený Hollywoodom a ďalším nevydareným manželstvom, presídlil do Anglicka. Ako sa ukázalo, natrvalo - nakrútil tu všetky svoje ďalšie filmy. Ako svoj prvý britský film vytvoril Lotitu (1962) - nesmierne precízne realizovanu snímku, aby si nepohneval cenzorský úrad, ktorý mohol v tom čase veľmi znížiť potenciál komerčného úspechu filmu. Vojnova paródia Dr. Divnovlasha alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu s Petrom Sellersom v trojúlohe znamenala pre Kubricka veľké riziko - do toho času sa čokoľvek "nukleárne" nepovažovalo za komické. Hoci pôvodne sa uvažovalo o dráme, Kubrick sa rozhodol, že množstvo nápadov, ktoré vymyslel, je, skrátka, príliš komických, než aby ich niekto mohol brať vážne. Divácka reakcia i úspech u kritiky priniesli čoraz uznávanejšiemu tvorcovi finančnú i umeleckú slobodu.
Na ďalšom filme spolupracoval s autorom vedecko-fantastickej literatúry Arthurom C. Clarkom. Film 2001: Vesmírna odysea (1968) dodnes platí za najlepšie dielo sci-fi žánru. Potom nakrútil Mechanický pomaranč (1971), ktorý, pokiaľ išlo o kontroverznosť témy, súperil s Lolitou - tentoraz však nielen zobrazovaním sexu, ale aj násilia. Barry Lyndon (1975) znamenal bod obratu v Kubrickovom profesionálnom i súkromnom živote. Jeho neúprosné požiadavky na maximálne výkony a dokonalosť hercov i štábu sa stali legendárnymi. Vyžadoval napríklad nakrúcanie desiatok záberov bez prestávky. Pri filmovaní v Írsku, ktoré zahŕňalo i vojenské záležitosti, režisér dostal správu, že ho teroristická IRA vyhlásila za možný cieľ. Produkcia okamžite opustila krajinu a Kubrickova túžba po súkromi a bezpečí spôsobila, že sa stal z neho veľmi utiahnutý samotár.
V polovici 70. rokov dostal Kubrick ponuku režírovať pokračovanie komerčne veľmi úspešného filmu Vyháňač diabla, čo síce odmietol, ale po päťročnej príprave nakrútil vlastný horor Osvietenie (1980) podľa predlohy Stephena Kinga.

Aj pri tomto filme kolovali historky o jeho prehnaných požiadavkách na hercov a štáb. Prešlo ďalších sedem rokov, kým do kín prišiel ďalší film z dielne Stanleyho Kubricka. Počas tohto obdobia sa tretí (a poslednýkrát) oženil, narodilo sa mu dieťa a z väčšej časti prestaval svoj dom. Film Olovená vesta (Full Metal Jacket, 1987), ktorý istý kritik označil ako temnú stranu humanisticky ladenej Čaty (1986), sa priradil ku Kubickovmu odkazu solídneho kritického ohlasu a zisku.
v roku 1990 nadviazal prerušovanú spoluprácu s Biranom Aldissom na sci-fi projekte Umelá inteligencia (A. I.), avšak postup bol pozvoľný a snímka odsunutá do úzadia, preže technológia zvláštnych efektov nebola na Kubrickovom prepokladanej (rozumnej, najvyššej) úrovni. V polovice 90. rokov začal v najväčšej tajnosti pripravovať nový projekt, o ktorom nikto nepredpokladal, že bude definitívne posledný. Známy bol iba názov - Eyes Wide Shut, žáner (erotický thriller) a kľúčoví protagonisti Nicole Kidmanová a Tom Cruise. Po triapolročnej práci mal film svetovú premiéru už bez zosnulého tvorcu, a ako veľa filmov predtým aj tento sa stretol s typickým rozporuplným prijatím kritiky a verejnosti; krátko pred svojím skonom však Kubrick vyhlásil, že toto je jeho najlepší film. Technológia zvláštnych efektov zatiaľ prešla rýchlym vývojom a Kubrick sa hneď pustil do rozpracovanej snímky A. I. - Umelá inteligencia (2001). V spánku 7 marca 1999 ho však tragicky postihol srdcový infakt. Po jeho smrti sa projektu ujal Steven Spielberg, ktorý zverejnil, že bol so Stynleym dôverný priateľ, často v súkromí rozprávali o filmárskom umení a diskutovali aj o A. I. Do akej miery zostali Kubrickove vízie zachované vo výslednom tvare - a čo by si myslel o konečnom uvedení tohto filmu - zostane posledným veľkým nezodpovedaným tajomstvom originálneho a samotárskeho filmára


Zdroj: Tv Komplet 43/02.