Jeffrey Dahmer Diabol v ľudskej koži (životopis)

"Som skutočne taký zlý alebo ma posacol satan? Nechcel som zabíjať, naozaj nie. Ale tie myšlienky vo mne stále hlodali. Nedokážal som ich vypustiť zo svojej hlavy. neviem, prečo sa to začalo. Nespomínam si. Viem len to, že pravýv dôvod ma osvietil tesne predtým, než som to urobil." Slová sériového vraha a kanibala Jefreyho Dahnmera aj po jeho smrti vzbudzujú hrôzu a desivé mrazenie. 22. júla roku 1991 zbadali dvaja policajti muža ozlomkrky utekajúceho dolu ulicou. V Milwaukee bola práve polnoc a muži zákona absolvovali svoju zvyčajnú obchôdzku. Vystrašený bežiaci chlapík bol spútaný a všemožne sa snažil pristaviť policajtov. Z jeho nesúvislej reči sa napokon dozvedeli, že sa volá Tracy Edwards a len pred chvíľou sa mu horko-ťažko podarilo ujsť z apartmánu istého Jeffreyho Lionela Dahmera. Vraj ho posledných päť hodín terorizoval a výhrážal sa mu, že ho zabije, vyberie z jeho tela srdce a zje ho. Policajti mu najskôr neverili, no vydesený výraz Edwardsovej tváre ich presvedčil, aby si hrôzostrašné skutočnosti šli overiť. To, čo objavili v Dahmerovej izbe, ich naozaj šokovalo. V chladničke našli zvyšky ľudského tela vrátane oskalpovanej lebky, časti končatín boli porozhadzované aj naokolo. Na zemi sa povaľovali fotografie mŕtvych znetvorených mužov. Dahmera okamžite zatkli a umiestnili do väzenia s najprísnejším dozorom. Psychológovia vypracovali jeho profil pomerne rýchlo: notorický alkoholik, ktorý prevažne vyrastal na osamelom vidieku odtrhnutý od spoločnosti a hlboko poznačený nefungujúcim manželstvom svojich rodičov. O zabíjaní mužov a sexe s mŕtvolami fantazíroval Dahmer už ako štrnásťročný, no jeho prvý zločin prišiel až v osemnástich. Na diaľnici zobral stopára menom Steven Hicks. Obaja cestou vypili niekoľko pív a Hicks sa zrazu rozhodol vystúpiť. To však Dahmer, uvedomujúc si, ako blízko je k vyplneniu svojich vražedných túžob, nemohol dopustiť. Ovalil Hicksa železnou tyčou a zabil ho. Tela sa potreboval zbaviť, tak ho rozrezal na časti, zabalil do plastikových tašiek a zakopal v lese za svojim domom. Tak sa začal príbeh sériového vraha, akého dejiny Spojených štátov amerických ešte nemali. Dahmer postupne zavraždil ďalších šestnásť mužov, z ktorých najmladší mal štrnásť a najstarší tridsaťjeden rokov. Všetci okrem troch boli čierni - gayovia či bi-sexuáli. Mnohých polícia charakterizovala ako ľudí žijúcich riskantný život. So svojimi obeťami často experimentoval, skúšal na nich pôsobenie rozličných chemikalií a roztokov.

Niektoré časti tela, najmä genitálie, si odkladal ako svoje trofeje. Tie potom uložil do formaldehydu. Osobitnou časťou jeho rituálu bolo aj pojedanie mäsa mŕtvol. Dahmer totiž veril, že jeho obete v ňom postupne ožijú.
Okrem toho, kanibalizmus mu spôsoboval sexuálne vzrušenie.
Vhodné typy si vyhliadol prevažne v homosexuálnych baroch, kde ich lákal na vzrušujúce porno video ci pózovanie do magazínov. V izbe im pripravil drink, do ktorého nenápadne vhodil sedatíva. Muži sa pod vplyvom drogy nemohli brániť, preto sa iba zúfalo prizerali, ako im Dahmer nasadzuje putá či zväzuje končatiny koženými remencami. Ešte kým tela odpratal, zvečnil si ich polaroidom. Detstvo Jeffa Dahmera pritom bolo pomerne nekonfliktné a harmonické. Nezmazateľné rany na duši mu však spôsobil rozvod rodičov a odchod jeho matky do iného štátu. Navonok vyzeral v poriadku, no vnútri sa odohravalo peklo. Jeffov otec si spomína najmä na obdobie, ked' najväčšou záľubou jeho pätnásťročného syna bolo ponevierať sa po okolí a do plastikovej tašky zbierať ostatky mŕtvych zvierat pre svoj vlastný cintorín. ,,Väčšinou ich sťahoval z kože a hlavy psov napichával na kôl. Všetci sme si mysleli, že Jeff tie zvieratá utýral na smrť, ale mýlili sme sa. Až neskôr sme zistili, že Jeffreyho fascinovali mŕtvoly," zveril sa šokovaný a uplakaný otec na súde. Jeff žil po celý čas vo svojom vnútornom svete plnom neobmedzenej fantázie. Bol utiahnutý a so svojími rovesníkmi nedokázal komunikovať. Zatiať čo iní chlapci sa postupne zaujímali o svoju budúcnosť", kariéru a rodinu, Dahmer bol úplne demotivovaný. Viacerí psychiatri sa čudovali, prečo nikto nezistil, aká narušená osobnosť sa v ňom ako v tínedžerovi skrývala. "Zrejme to boto preto, lebo Jeffrey vyrastal v úplnej izolácii a o okolitý svet neprejavoval žiadny záujem. S rodičmi takmer neprichádzal do styku, keďže mal pocit, že veci okolo nich sa ho nedotýkajú," vyjadril sa renomovaný odborník Dr. James Fox, dekan na Northeasternskej univerzite fakulty kriminológie a súdníctva. Jeffrey Dahmer zomrel tak, ako žil. Vo väzení ho zabil jeden zo spoluväzňov. Zdroj: Tv Komplet č. 43/02.