SIR ALEXANDER FLEMING
(1881 - 1955)

"Ako každého dobrého Škóta, aj mňa od detstva učili, aby som bol opatrný."
(Sir Alexander Fleming)


Fleming je priezvisko v Škótsku dosť bežné; takto nazvali flámskych tkáčov a gazdov, čo sa prisťahovali zďaleka na druhú stranu mora, keď sa zachraňovali pred náboženskými prenasledovaniami. Starý otec Alexandra Fleminga Hugh Fleming sa narodil na rodičovskom majetku Low Poughland v Lanarskom grófstve v roku 1773. Oženil sa s dcérou susedného statkára s Mary Craigovou. Hugh Fleming(Hugh po starom otcovi), otec Alexandra Fleminga, si prenajal v grófstve Loudoun osemstoárový majetok Lochfield Farm. Hugh sa dva razy oženil. Z prvého manželstva pochádzalo pätoro detí, jedno z nich umrelo celkom malé, ostatné sa volali Jane, Hugh(najstarší majetok, ktorý mal po ňom zdediť majetok), Tom a Mary. Keď otec ovdovel, znovu sa oženil, už šesťdesiatročný, s Grace Mortonovou dcérou tamojšieho statkára, a tá mu porodila ešte štyri deti: Grace, Johna, Alexandra(volali ho Alec) a Róberta. V rodine mali podobné charakteristické fyzické znaky: veľmi modré, úprimné, priame oči. Alec, malé mocné chlapča s vysokým čelom, zdedil po matke milý úsmev. Alexander Fleming, sa narodil 6.8.1881 v Lochfielde Darveli v Škótsku. Keď nebol v škole, vybral sa na výskumné výpravy po lúkach a údoliach. Príroda, prvá a najlepšia učiteľka, rozširovala jeho pozorovacie schopnosti. V tamojších dvoch riekach, Glen Water a Loch Brun, chytal pstruhy a spoznával obyčaje tejto lahôdkovej ryby. Chodil taktiež na lov, avšak bez pušky. So svojimi súrodencami brávali iba starého psa, ktorý po ňuchu vysnoril kopčeky porastené hustou trávou, kde sa ukrývali zajace. Alec ta vopchal ruku z jednej strany, Bob z druhej a podľa dohovoru, ten, čo chytil zajaca za zadnú labu, dostal korisť. Zimy bývali drsné. Vetry od Atlantického oceánu zametali vŕšky a nakopili na cestách záveje, ktoré bolo treba odhádzať, aby voz mohol prejsť po zásoby. V noci, keď sa víchor zmenil ne snehovú metelicu, zavýjal a hvižďal na inakšiu nôtu. A vtedy už na úsvite prichodilo hľadať na slatinách zaviate ovce. Hľadali ich a zachraňovali podľa žltkastých fľakov, ktoré sa tvorili v snehu, ako ovce vydychovali. Aj toto bola škola prírodopisu. Od piatich rokov chodil do školy. Asi míľu od Lochfieldu malá škola prichyľovala deti z celého okolia. Neviedla tam ani cesta. V čase či nečase schádzali chlapci dolinou, prešli rieku po lavičke bez zábradlia a vydriapali sa po svahu až ku škole.