Avšak najužívanejším antibiotikom zostáva penicilín. Jedným z dôvodov, prečo je jeho užívanie stále tak rozšírené, je jeho účinnosť proti veľkému množstvu rôznych škodlivých mikroorganizmov. Ukázalo sa, že penicilín je skutočne účinný proti vyše 89. rôznym druhom pôvodcov chorôb, medzi nimi i zápalu pľúc, syfilisu, kvapavke, zápalu mozgových blán, zápalu priedušiek, kostnej infekcii, sneti a pôvodcom otravy krvi. Chorí sa uzdravili väčšinou v krátkom čase. Ďalšou výhodou penicilínu je značná záruka bezpečnosti. Päťdesiattisíc dávok penicilínu je účinných proti niektorým infekciám; ale 100 miliónov injekcií penicilínu za deň nemalo ani v jednom prípade neblahý účinok. Minimálne množstvo ľudí je na penicilín alergických, avšak u väčšiny je tento liek ideálnou kombináciou účinku a zárukou istoty.
Po svojich prvých zdĺhavých a namáhavých krokoch začal penicilín svoje víťazné ťaženie po celom svete, najmä od chvíle, keď sa zjednodušil komplikovaný proces jeho získavania. Spočiatku sa predpokladalo, že penicilínovú pleseň možno rozmnožovať iba na povrchu kultivačnej pôdy. Neskôr sa našli kmene, ktorým sa pomocou "hĺbkovej kultivácie" darilo aj v jej vnútrajšku. Odvtedy mohli kultivovať hubu v obrovských 50 000 litrových nádržiach. Kultivačné zariadenia a upravovne, v ktorých sa zo živých roztokov získaval penicilín, vyrástli dnes na mamutie továrne.
Vzhľadom k tomu, že penicilín už zachránil mnoho miliónov životov a určite ich v budúcnosti ešte mnoho zachráni, málokto by význam Flemingovho objavu spochybňoval. Jeho presné umiestnenie v tomto rebríčku by samozrejme záležalo na tom, akú zásluhu by kto prisúdil Floreymu a Chainovi. Myslím, že hlavná zásluha patrí Flemingovi, pretože zásadný objav urobil on. Nebyť jeho trvalo by ešte veľa rokov kým by penicilín objavil niekto iný. Keďže však svoje výsledky publikoval, bola to už len otázka času, kedy niekto príde na lepšiu techniku jeho výroby a rafinácie.
Šťastne sa oženil v roku 1915 a mal jedno dieťa. V roku 1945 dostali A. Fleming, H.W. Florey a E.B. Chain spoločne Nobelovu cenu za objav penicilínu. Tvrdo pracujúci Norman Heatley ocenený nebol, ak nerátame "facku", ktorú mu uštedril Andrew Moyer. Ten totiž podrobne opísal svoj starostlivo strážený výskum a publikoval ho výlučne pod svojím menom, hoci podkladom preň bola Heatleyho práca. V roku 1945 získal Moyer britský patent na výrobný proces, z ktorého získal milióny dolárov.