Zahraničnej politike sa podarilo v roku 1878 okupovať Bosnu a Hercegovinu, uzatvoriť spojenectvo s Nemecko (1879), čo o tri roky neskôr rozšírilo Taliansko (Trojspolok). Konzervatívna vláda baróna Taaffeho prehĺbila volebnú reformu. Po roku 1893 vlády čelili vlne nacionalizmu a nadstranícky cisár plnil dôležitú integrujúcu úlohu. Bol medzi ľudom obľúbený, stal sa symbolom tradície a spravodlivosti. V roku 1907 bolo zavedené všeobecné volebné právo. Rakúsko-Uhorsko chcelo veľmocensky ovládnuť Balkán, kde narazilo na ruské ambície. V roku 60.-teho výročia cisárovho nástupu došlo k anexii Bosny a Hercegoviny, ktorá vyvolala vážnu medzinárodnú krízu. O šesť rokov neskôr vypukla prvá svetová vojna. František Jozef I. zomrel uprostred vojny po 68 rokoch vlády a bol pochovaný do kapucínskej krypty vo Viedni. Z manželstva s Alžbetou Bavorskou sa mu narodili štyri deti : Žofia (1855-1857), Gizela (1856-1932), Rudolf (1858-1889) a Mária Valéria (1868-1924). Cisár svoju manželku miloval, ale kôli svojej citovej chladnosti, Alžbetinej extravagantnosti a zásahom svojej matky šťastné manželstvo zroskotalo. Rodinu stíhala jedna tragédia za druhou. Brata Maximiliána zastrelili v roku 1867 v Mexiku, jediný syn Rudolf spáchal v roku 1889 samovraždu a cisárovná sa stala v roku 1898 obeťou atentátu. Behom svojej vlády mal 5 následníkov trónu : brata Maximiliána, syna Rudolfa, brata Karola Ľudovíta, synovca Františka Ferdinanda d´Esteho a prasynovca Karola I.