Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami.Spolu idú po zboji a ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku a slobody.Úvod ako predspev Smrti Jánošikovej je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.
- V 1.speve vystupuje Jánošík a jeho družina.Je to osalava slobodného života,ale už an konci je naznačené,že je to iba spomienka,že teraz vládnu pochmúrne časy.Krása a sila Jánošikovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti,hrdosti a sily samého ľudu,ktorý raz sebavedome zvolá:“My sme u nás doma,my sme tu páni.“Tú silu však sa pánom darí spútať.Jánošík-symbol tejto sily je zlapaný.V 2.speve je obraz vykreslený-zlapanie Jánošíka,ktorého nepremôže sila,ale zrada.V 3.speve sa opisuje čierne mesto-tyran,ktoré Jánošíka väzní,ale zároveň sa ho i bojí.Za Jánošíkom prichádza v podobe dievčiny duša ľudu a lúči sa s ním a krásnou baladou.4.spev je najpochmúrnejší. Sú to predsmrtné predstavy a úvahy Jánošíka. Tento spev je stavaný na kontraste skutočnosti a ona,Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody. V 5.speve Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie.Svitá nový deň,ale jemu prináša smrť,na ktorú ho odsúdil vlčí zákon,ktorý šliape ľudské i božské zákony.Tento spev patrí k najkrásnejším básňam o slobode v slovenskej poézii.Jánošík verí,že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.
„No príde a prísť musí ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,
no príde a prísť musí ten voľný deň súdu-
a na stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
V 6.speve vedú Jánošíka k šibenici.Kňaz ho vyzýva k motlitbe,ale jánošík káže sa modliť za úbohý poddaný ľud.V deň popravy 7.spev smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna.Jánošík stojí pred šibenicou a mysľou mu bežia obrazy jeho mladosti,ale práve vtedy dáva vyvrcholiť v jeho znení odbojným zámerom.Jánošík zomrel,ale žije v myšlienkach odboja.8.spev predstavuje Slovensko po Jánošikovej smrti.Všade je smutno,ako v zakliatej krajine. V tomto obraze Botto aktualizoval súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii.No ľud verí,že Jánošík neumrel. Preto Botto v poslednom 9.speve v alegorickom obraze Jánošikovej svadby a kráľovnou víl ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.
-skaldba smrť Jánošíkova nie sú spomienky na jeho revolučný odkaz.odrazili sa v nej pocity sklamania štúrovskej generácie z revolúcie.Dôkazom toho je i to,že básnik sa nesústredil na Jánošíkov život,slobodu,ale na zlapanie a popravu Jánošíka a na tragický obraz Slovenska po poprave.
-básnik stavia svoje spevy väčšinou na príkrych kontrastoch.Rozvíja obraz v bohatých porovnaniach,oživuje ho krásnou ľudovou rečou a podmaľúva ľubozvučnými rýmami.Líčenie oživuje výraznými pomlkami /ha , svitá – koniec,mrkne,počiatok,kde,aký/.Majstrovsky využíva krásy ľudovej poézie.Preberá z nej niekedy celé verše i slohy,ale z jeho veršami splývajú na nerozoznanie.Precítil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.