Vincent van Gogh
Vincent van Gogh vytvoril všetky svoje vrcholné diela v posledných
piatich rokoch svojho života. Pracoval úporne, dokiaľ ho šialenstvo
nepremohlo a nedohnalo k samovražde. Dnes je považovaný za jedného z
najväčších majstrov maliarského umenia všetkých dôb.
Jeho diela a následne ich predaj predstavuje v dnešnej dobe
nadobudnutie ohromného majetku. Autor sám krátko pred svojou smrťou
v roku 1890 predal iba jeden z nich-obraz s názvom °Vinice v Arles°,
iba za smiešnu čiastku 400 frankov. On bol vždy nesmierne chudobný.
Jeho jediným príjmom bola súkromná apanáž u brata Thea. Napriek tomu
trávil šťastné chvíle pri plátne, kde ťahmi štetca vyjadroval pocity svojho srdca.

Skupina maliarov, v ktorej pôsobili mimo inými aj Eduard Manet,
Auguste Renoir, či Camillo Pissaro, mala na Gogha značný vplyv.
Zásadne odmietali maľovať pózojúce modely v uzavretých dusných
ateliéroch. Preferovali maľbu skutočných životných scenérií, ktoré
sa spravidla odohrávali mimo ateliéry. A to bol prvok, ktorý ich
spojoval. Ostatní umelci sa im vysmievali a nazývali ich impresioni-
stami, pretože ich maľby podávali impresiu, dojem z krajiny.
Technikou, pri ktorej používali záblesk žiarivých farieb, dosahovali
oživenie objektov na plátne a zdanie, že veci sú v pohybe, čo dielam
iných autorov často chýbalo.
Van Gogh vytvoril revolúciu v maľbe práve tým, že kládol dôraz na
vyjadrenie pocitov, než len na obyčajné kopírovanie presného tvaru.
Dlho po svojej smrti bol označovaný za °post-impresionistu°, pretože
obdobie impresionizmu zavŕšil spoločne s Paulom Gauguinnom, Paulom
Cézannom, Goergom Seuratom a Edgarom Degasom.
Vincent van Gogh sa narodil 23. marca 1853 v Groot Zunderte, malom
meste v Holandsku. Vincentov otec bol protestantský duchovný, zatiaľ
čo jeho matka pochádzala z rodiny maliarov a obchodníkov s umením.
Keď mal šestnásť rokov, matka mu obstarala jeho prvú prácu. V Haagu
pomáhal jej bratovi,obchodníkovi s umením. Budúcnosť vypadala sľubne
až do roku 1874, kedy bol van Gogh preložený do Londýna. Zamiloval
sa do dcéry svojej domovníčky a zanedbával prácu. Bol prepustený a
poslaný domov. V roku 1876 sa do Anglicka vrátil a pracoval pre
jednu londýnsku školu ako vyberač poplatkov. Bol taký šokovaný
chudobou panujúcou v meste, že poplatky odmietol vyberať.
Znovu sa vrátil domov, chcel robiť to čo jeho otec. Ale štúdiá sa
mu zdali obtiažne a tak sa rozhodol poskytovať kresťanskú pomoc
chudobným.