Pierre Teilhard de Chardin
(1881 - 1955)




Potomok starobylej francúzskej šľachtickej rodiny, významný učenec, teológ a filozof, člen jezuitského rádu. Okrem iného pôsobil i ako zdravotník v ťažkých bojoch pri Vermude. Ako renomovaný vedec prednášal na viacerých univerzitách a stal sa členom Francúzskej akadémie vied. Jeho hlavným vedeckým zameraním bola paleontológia a antropológia (antropogenéza). Ako paleontológ sa počas expedície v Číne stal v roku 1928 spoluobjaviteľom sinantropa (tzv. pekinského človeka). Vedecké záujmy ho viedli k novým prístupom v chápaní vedy a viery, ktoré sa značne odlišovali od novotomizmu preferovaného katolíckou cirkvou. Teilhardov osobitý pohľad na problém človeka sa začal črtať už v prvom desaťročí minulého storočia. Ďalšiea vedecká práca, filozofické a teologické uvažovanie ho nakoniec priviedli k systematickému výkladu v neveľmi rozsiahlom diele FENOMÉN ČLOVEKA ( Le phénomčne humaine). Práca vznikla počas II. svetovej vojny, ktorú prežil v Pekingu. Ale mohla vyjsť, spolu s jeho inými spismi, až po jeho smrti v roku 1955. Dôvodom boli teologické problémy, ktoré prinášali priveľmi novotárske prístupy. Z de Chardinovej vedeckej orientácie vyplývalo i úsilie o zjednotenie vedy a viery na využití idey evolucionizmu. Vo svojom "kresťanskom evolucionizme" akceptuje biologické vývinové koncepcie, ale i kozmologické. Chápe ich ako smerovanie od materiálnosti k duchovnosti. Evolúcia vesmíru smeruje od bodu Alfa k bodu Omega, t.j. od vzniku vesmíru k Bohu, ktorý je cieľom a vnútorným zmyslom. V pribehu evolúcie vzrastá podiel duchovna a klesá podiel materiálna v etapách evolúcie na jej vývinových stupňoch. Čím je vyšší vývinový stupeň, tým vyšší je aj jeho podiel duchovna. Človek chápe svoje spolužitie s inými ako existunciu v "božskom prostredí". A práve tu už človek ako osobnosť "splýva" s Osobnosťou - Bohom ako bodom Omega. Možno to charakterizovať i ako pohyb biosféry k noosfére, ktorá upevňuje personalizáciu. Človek - ústredná postava - je telo a duch v rovnováhe, ale postupne prevládne duch. Teilhard zdôrazňuje význam bohočloveka - Krista a jeho vykupiteľskú misiu. "Christogenéza" je pokračovaním antropogenézy. "Slovo, ktoré sa stalo telom", vedie ľudí k vedomej účasti na kozmogenéze, ktorá vo svojej podstate od počiatku nie je ničím iným ako cestou k Bohu.
Teilhardova koncepcia vyvolávala rozpaky medzi teológmi, filozofmi i prírodovedcami.