Bol najplodnejším autorom medzivojnového obdobia. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v Liptovskom svätom Mikuláši, v Prahe a Bratislave. Posledné roky prežil v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave. Písal komédie, satirické hry, psychologické a historické drámy. – v prvej komédii Náš pán minister s humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších vrstiev. – v tragédii Bačova žena čerpá námet zo života dedinského ľudu. Dej je založený na morálno-sociálnom konflikte, ktorý vznikol medzi Ondrejom, Mišom a Evou. Zrážka človeka s osudom je blízka antickej tragédii. Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky, v bani, kde pracoval sa stalo nešťastie, vybuchol plyn, baníkov zasypalo a správa baní poslala Eve oznámenie o smrti jej muža. Eva sa po rokoch vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ktorý ju ľúbi. Ondrej však nezomrel, zo zasypanej bane sa zachránil vetracou šachtou, no stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch, pri železničnom nešťastí sa mu pamäť znova vráti a vracia sa domov ako boháč. Eva sa musí rozhodnúť medzi dvoma mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska. Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou – prebodne sa nožom. – v politickej komédii Čaj u pána senátora sa vysmieva karierizmu, bezohľadnosti, ale aj obmedzenosti meštiackych vrstiev a ich pachtenie sa za politickou mocou. Udalosťou, ktorá rozvlnila malomestský život, je príprava volieb. Hlavná postava, obchodníka s truhlami, Baltazára Slivku núti jeho žena do politickej činnosti. Spočiatku sa úlohe politika bráni, ale postupne sa do nej vžíva a začína sa mu páčiť. Zúčastňuje sa na školení spoločenského správania, ktoré vyučuje ruský emigrant. Dej vrcholí na čaji u senátora. Frázy, ktoré sa Slivka naučil používajú aj ostatní činitelia a ich manželky, lebo aj oni absolvovali hodiny u toho istého učiteľa. Tu vrcholí výsmech obmedzenosti týchto ľudí. – veselohru Jožko Púčik a jeho kariéra nazval autor „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Svedomitého úradníka, starého mládenca Jožka Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Kým sa pri vyšetrovaní správa pasívne a prijíma obvinenie za nespáchaný čin, „je hrdinom“. Dobročinné spolky ho podporujú, aby vykázali činnosť.