Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ivan Krasko životopis
Dátum pridania: | 03.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Eset | ||
Jazyk: | Počet slov: | 670 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
Priznáva sa k svojmu blúdeniu, odsudzuje väčšiu časť inteligencie, ktorá odchádza do zahraničia a necháva slovenský ľud osamotený vo svojom utrpení. Baníci – je ideovo najúčinnejšia báseň, sociálny a národný útlak tu vystupuje v podobe démona, ktorý chce zákerným spôsobom každého vlákať so svojich osídiel, domnieva sa, že svojimi sľubmi a výhodami ľahko dosiahne zradu na národe a na robotníkoch. Básnik sa však proti jeho zvodom stavia kriticky a so vzdorom, čaká na slobodu, na robotníkov – baníkov, ktorí svojím revolučným bojom zvrhnú panstvo a vykorisťovanie.
Solitudo – opisuje pocit osamelosti človeka, bolestný výsledok neúspešného hľadania citovej harmónie. Život – jedna z najradostnejších básní, básnik si uvedomuje krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami.
Základnými motívami Kraskovej poézie sú ľúbostné city, biblické motívy, príroda, rodný kraj, matka, úvahy nad vlastným životom, o pozemskom živote, ľudstve, sociálne a národné problémy. Ivan Krasko využíval vo vojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti. Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov („Je šedé nebo…“, „Atrament ešte čerstvý, rudý…“). Symbolizmus ho inšpi- roval k eufonickej výstavby verša, v ktorom sa uplatňujú samohlásky nízkeho (a, o, u) a vysokého (i, e) znenia („Ó, hlava hučí mysľou nezvanou a ťažko, ťažko vonia rezeda“) a k využívaniu symbolov: topoľ – symbol pesimizmu, tragického životného pocitu, otcova roľa – rodný kraj…
Krasko má zásluhu na modernizácii verša v slovenskej poézii. Zmenil najmä vetnú výstavbu verša. Takmer úplne sa vzdal inverzie (obrátený slovosled). Používal prirodzený slovosled. Z toho vyplynula aj zhoda medzi rytmickou a vetnou výstavbou verša. Ivan Krasko písal aj prózu. Začínal „portrétnymi štúdiami“: Naši, Sentimentálne príhody (Svadba, Almužna – podobná Tajovského poviedke Na chlieb). Čitateľsky zaujala próza List mŕtvemu, potom ešte vznikli udalosti, Bájka pre moju milú a básne v próze Nos, Ja.
Kraskovho epického hrdinu charakterizuje problematická povaha, prichádzanie o ilúzie, pocit osamelosti – pocity moderného človeka, ktorý stratil istoty starého sveta.
Podobné referáty
Ivan Krasko životopis | SOŠ | 2.9590 | 1157 slov |