storočia.
Národnostne vlažný zeman Stanislav Rudopolský sa po návrate z Viedne postupne zbližuje s národným hnutím pod vplyvom národnouvedomelého statkára Vanovského, učiteľa Tichého a peknej Adely Rybáričky. Autor verí, že vzdelaní zemania zatiaľ "suchá ratolesť národa" sa stanú vedúcou silou v boji za slovenské národné práva, ak sa spoja s ľuďmi ekonomickej nezávislosti (Vanovský).
V románe Koreň a výhonky zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný : koreňom sa v ňom myslí stará sedliacka rodina
Drevanskovcov a výhonkami jej mladá generácia. Základnú myšlienku autor rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou.
V poslednom románe Kotlín znovu zobrazuje zemianstvo.
Bohatá je i jeho novelistická tvorba, v ktorej sa usiloval vytvoriť zložitý a mnohostranný obraz spoločnosti (Kandidát, Ľalia, Podivíni).
Písal i cestopisy a literárnokritické a literárnohistorické články, v ktorých vyjadroval svoje názory na umenie a literatúru.