Svetozár Hurban - Vajanský životopis

Je jedným z vedúcich postáv nastupujúcej generácie realistických spisovateľov a organizátorov kultúrneho a literárneho života. Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovského hnutie Jozefa Miloslava Hurbana.
Absolvoval právnickú fakultu v Bratislave a v Pešti ako advokát pracoval v Námestove a v Liptovskom Mikuláši.
V roku 1878 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády musel zúčastniť na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny. Po návrate sa usadil v Martine, nechal advokátsku prax a bol činný ako spisovateľ redaktor (Národné noviny, Slovenské pohľady), literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár, ale aj politik.
BÁSNICKÁ TVORBA:
Už jeho prvá básnická zbierka Tatry a more mala veľký úspech. Stala sa manifestom slovenského realizmu nielen obsahom, ale aj formou. Je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Má sedem častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky. V centre záujmu básnika je vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú sebazáchovu. Národný útlak najvýstižnejšie zobrazil vo veršovanej poviedke Herodes - tragický príbeh dvoch slovenských sirôt, odvlečených do Maďarska (Dolná zem), aby sa tam v službe u cudzieho gazdu pomaďarčili. Obi dve deti pri úteku domov hynú pod kolesami vlaku.
Toto dielo bolo protestom proti odnárodňovaniu slovenských detí. Predstavu oslobodenia a slobody zdôrazňuje v spojitosti s najsilnejším slovanským národom - ruským, no žiada i prebudenie, aktivizáciu národného života. Ako prvý nahradil sylabický verš sylabotonickým (ustálený počet slabík s rovnakým umiestnením prízvuku vo veršoch). Ťažký život, národný útlak jednoduchých ľudí sú námetom básnických zbierok Spod jarma, Verše.
PRÓZA:
Začiatok prozaickej tvorby predstavujú besednice Obrázky z ľudu, súbežne s ľudovými obrázkami písal i rozsiahlejšie spoločenské novely a romány, z ktorých najvýznamnejšie sú: novela Letiace tiene - autor zobrazuje úpadok zemianstva. Ide o osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového, ktorý doplatí na svoje spolčenie sa pri stavbe píly s Nemcom Bauerom. Podľa autora spoločenská záruka v zápase o národné bytie je v spojení ušľachtilých výhonkov zemianstva (Eva Jablonská) a predstaviteľov mladej inteligencie (Milko Holan).
Román Suchá ratolesť je obrazom hospodárskych, politických a spoločenských problémov 70. rokov 19.

storočia.
Národnostne vlažný zeman Stanislav Rudopolský sa po návrate z Viedne postupne zbližuje s národným hnutím pod vplyvom národnouvedomelého statkára Vanovského, učiteľa Tichého a peknej Adely Rybáričky. Autor verí, že vzdelaní zemania zatiaľ "suchá ratolesť národa" sa stanú vedúcou silou v boji za slovenské národné práva, ak sa spoja s ľuďmi ekonomickej nezávislosti (Vanovský).
V románe Koreň a výhonky zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný : koreňom sa v ňom myslí stará sedliacka rodina
Drevanskovcov a výhonkami jej mladá generácia. Základnú myšlienku autor rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou.
V poslednom románe Kotlín znovu zobrazuje zemianstvo.
Bohatá je i jeho novelistická tvorba, v ktorej sa usiloval vytvoriť zložitý a mnohostranný obraz spoločnosti (Kandidát, Ľalia, Podivíni).
Písal i cestopisy a literárnokritické a literárnohistorické články, v ktorých vyjadroval svoje názory na umenie a literatúru.