- narodila sa v novohradskej dedinke Polichno
- základné vzdelanie získala od otca
- pol roka pôsobila ako spoločníčka bohatej vdovy v Dolnom Kubíne
- po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej
- po roku 1845 sa presťahovala do Lučenca, kde zomrela a je aj pochovaná
LITERÁRNA TVORBA: začínala veršovanými pokusmi a prózou, v ktorej zväčša spracúva ľúbostné motívy, no je pre ne príznačné protikladné postavenie voči príbehom sentimentálneho zamerania. Podľa Timravy ľúbosť je zrkadlom, v ktorom sa odrážajú charakterové vlastnosti ľudí i spoločenská žičlivosť alebo neprajnosť doby: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Pomocník… - vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť. Spravidla sa v nich objavujú ustálené charaktery, jedna či dve ústredné postavy alebo typický príbeh s jadrom ľúbostného zblíženia (láska - vydaj). Po týchto prvotinách možno Timravino literárne dielo rozdeliť do 4 tematických skupín:
1. Práce zo života dedinského života, ako ho videla vlastným, triezvym rozumom a citom, nastoľuje v nich problém premeny patriarchálnej rodiny v smere k jej „kapitalizácii“ a s obrazom tohto procesu vo vedomí ľudí:
Na jednom dvore - zachytáva rozpor medzi citom a majetkom. Sprievodným momentom manželstiev vznikajúcich s výhľadom na splynutie dvoch majetkov je vo viacerých Timraviných poviedkach nielen pocit straty životnej perspektívy, šance, ale aj psychický a mravný úpadok osobnostne „slabšieho“ jednotlivca.
Ondro Karman - v nej kritizuje opičenie dedinského človeka po panskej spoločnosti. Je to cestár, ktorý sa domnieva, že týmto svojím úradom sa dostal medzi pánov. Autorka ostro bičuje „popanšťovanie“ prostého človeka.
Márnosť všetko - jedna z najotrasnejčích próz o krutosti ľudského života. Je to umelecký obraz biedy nešťastia. Anča - veľkomožná a Paľo - starniak majú 3 deti, žijú v biede, o hlade, ponižujú ich. Anča i v službe našetrila peniaze, mení sa jej vzťah k ľuďom, je chladná, povýšenecká, neľútostná, zlá k mužovi, jedinou jej láskou je syn Ondro, ktorému je mať ľahostajná.