referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matej
Pondelok, 24. februára 2020
Jozef Gregor-Tajovský životopis
Dátum pridania: 03.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Eset
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 953
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 

Tajovského sú umeleckým obrazom urážaných, trpiacich a ponížených, sú umeleckou obžalobou nespravodlivého spoločenského systému, svojím dielom chce burcovať a budiť súcit. Odrážajú sa v nich všetky problémy nášho národného života: sociálna otázka, maďarizácia, vysťahovalectvo, postavenie inteligencie v národnom živote, voľby, vojna a pod.
Z prvotín sú najvýraznejšie poviedky zachytávajúce spoločenské zlo Maco Mlieč a Apoliena a spomienkové dielka na bezstarostné roky detstva v starootcovskom dome (Do konca, Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa…)
Maco Mlieč – krátka poviedka, ktorá pravdivo a hlboko vystihuje vykorisťovanie drobného človeka na slovenskej dedine. Zachycuje v dvoch protikladne vykreslených postavách ostrý spoločenský protiklad za prevej republiky – svet boháčov a svet chudoby. V Macovi (popri Mamke Pôstkovej) vytvoril jednu za svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe, u ktorého statočne slúžil ako paholok pri koňoch od 18 rokov. Gazda je tučný, bohatý, nič nerobí, iba si blahobytne žije. O svojho sluhu sa stará len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu. Maco je zanedbaný, v ťažkej robote za trochu jedla, pár kusov odevu, tabak a prísľub, že ho gazda doopatruje do smrti, po smrti matky pustol, biednel, ochorel a keď cítil, že sa blíži koniec, prišiel za richtárom poďakovať sa za všetko, čo preň gazda urobil a pýta sa, či mu nie je nič dlžný (paradox). Po smrti mu síce richtár „vystrojil krásny pohreb“, za čo ho obec pochválila, len sluhovia si povrávali, že však ho mal za čo pochovať. Najväčšia tragédia Maca bola v tom, že si svoje postavenie vôbec neuvedomoval a bol s ním spokojný. Autor tu vystupuje v úlohe rozprávača, ale na deji sa nezúčastňuje. Vyvoláva tým dojem skutočnej udalosti.
Apoliena – autor vykresľuje obraz 15 – ročnej Apolieny, ktorá stratila sluch od bitky, ktorou je denne doma v opilosti častoval vlastný otec (odhaľuje následky alkoholizmu), príde do mesta za slúžku, ale aj tu je týraná majstrom a učňami, napokon musí službu pre hluchotu opustiť. V poviedke už nie je rozprávačom sám autor, ale priamy účastník deja – jeden z učňov remeselníka , u ktorého Apoliena slúži.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.