V čase svojho tvorivého rozletu si vyslúžil v časti našej kultúry hanlivé pomenovanie „tupiteľ národa“. Bolo to v súvislosti s jeho kritickorealistickou metódou. Prostredníctvom nej priniesol do slovenskej literatúry portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, bohatstvom ľudského charakteru, často ukrytom v biede, schovanými za ľudským utrpením. A tam, kde nešťastie týchto ľudí je dôsledkom vlastnej viny, ich nerestí, sa Tajovský stáva neúprosným kritikom, nič nezahládza, nič neodpúšťa. Takto zaútočil na príslovečnú slovenskú pasivitu, na národnú nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie.
ŽIVOT:
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici (podľa rodiska si zvolil literárne meno)
- ako najstarší z 10 detí sa dostal do opatery k starému otcovi Štefanovi Greškovi, k pracovitému, dobrému a veselému človeku, tu pochopil mnohé mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho spomienkových prózach
- štúdiá: stredná (meštianska) škola v Banskej Bystrici (násilná maďarizácia), učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom
- 5 rokov pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach
- pod tlakom maďarizácie zanechal učiteľstvo a odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy, tu aktívne pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal značný vplyv na jeho literárne formovanie
- po štúdiách pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Nadlaku (v dnešnom Rumunsku)
- roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová
- po vypuknutí 1. Svetovej vojny musel narukovať, dostal sa do ruského zajatia a vstúpil do československých légií
- roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde sa spolu s manželkou všestranne venoval rozvoju slovenského kultúrneho a umeleckého života
- zomrel v roku 1940, pochovaný je v rodnom Tajove
POVIEDKOVÁ TVORBA:
Po nevydarených básnických pokusoch sa venoval písaniu realistických čŕt a poviedok. Svoje prvotiny zaradil do dvoch zbierok Omrvinky a Z dediny. Dej sa sústreďuje okolo určitej postavy či príbehu, charakteristický je nový obraz dediny, pre ktorý je príznačná predovšetkým sociálne skutočnosť. Ďalšie poviedky, v ktorých rozoberá zlý sociálny život, vychádzajú postupne v zbierkach Spod kosy, Zbohom, Tŕpky, Besednice, Rozprávky z Ruska…
Poviedky J. G.