Ján Lipský životopis

Na svoju dobu bol skutočne kartografom na vysokej vedeckej úrovni. Ján Lipský sa narodil 10. apríla 1766 v Sedličnej nedaleko Trenčína v šlachtickej rodinne. Základne vzdelanie dostal Ján Lipský doma. V školskom roku 1776-77 naštevoval kalvínsku školu v Lučenci, v dalšom roku chodil k piaristom v Trenčíne a v rokoch 1779 až 1782 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Začal sa pri svojom štúdiu v Bratislave zaujímať o matematiku a fyziku. Po skončení štúdia na lýceu odišiel na vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste. Na odporúčanie riadiťela bratislavského lýcea Jána Jura prijali v roku 1783 sedemnásť ročného J. Lipského ako dobrovoľného kadeta do vojenskej kartografickej komisie, ktorú viedol plukovník, neskôr generál, barón Andreas von Neu. Táto komisia vykonávala zememeračské práce pre prvé vojenské mapovanie, ktoré sa vštkých krajinách monarchie už od roku 1763. Keď v roku 1785 skončili práce, kartografickú komisiu rozpustili J. Liský odišiel k husárom Graevenovho pluku. Tu mu dal plukovník Rudolf Otto úlohu, aby prednášal ostatným kadetom a mladším dôstojníkom o praktickej geometrii. Pri tejto činnosti však dlho neostal. Ešte v tom istom roku nariadtil totiž cisár Jozef II. katastrálne mapovanie vo všetkýck krajnách habsbuskej koruny. Na základe toho že mal skusenosti s mapovaním tak i J. Lipského odviedli do Pešti. Vedením karografickej komisie zasa poverili plukovníka A. von Neua. Céle toto mapovanie trvalo do jesene 1787. Vtedy vypukla vojna s Turkami a práca vojenskej kartografickej komisie prerušili. Štyri roky sa J. Lipský zučastňoval bojov s Turkami. V bojoch sa viackrát vyznamenal začo ho aj povýšli. Ján Lipský sa opäť stretol s generálom A. von Neuom no tento krát v Bádensku. Generál ho prehováral aby upustil od zámeru vypracovať mapu iba ako ilustráciu ku knihe. Nabádal ho ktomu, aby vypracoval knihu Uhorska ako samostatné dielo. Ján Lipský mal veľa pomocníkov, ktorí ho povzbudzovali, podporovali jeho činnosť a pomáhali mu, aby mapa vyšla čo najskôr. Nakoniec sa stala táto vec verejnou záležitosťou. Lipský nezanedbával ani zbieranie detailou pre mapu. Venoval tomu veľla úsilia. Zozbieral napokon asi tisíc podrobných máp a náčrtkou. K mape mienil vydať aj rozsialhly register. Inšpirátorm a poradcom J. Lipskeho pri tvorbe mapy Uhorska bol matematk a astronóm, zakladateľ a riaditel hvezdárne v Gothe, bratislavský rodák Franz Xaver von Zach.

Je to kuželovitá projekcia, pri ktorej pretína priemetová kuželová plocha zemeguľu vo dvoch rovnobežkách. Je ekvidistantná a zobrazuje poludníky a obe prienikové rovnobežky. Ján Lipský sa uchitil k druhému spôsobu, a to k astronomickému určovaniu miest. Tiež kládol veľký dôraz na presné určovanie polôh jednotlivých miest. Obrátil sa na palatína Jozefa, ktorý zaistil vytvorenie astronomickej expedície, ktorá mala určiť presnú polohu pevných bodov, ktoré lipský vyznačil. Astronomickú expedíciu viedol adjunkt budínskej hvezdárne Chorvt Mirko Danijel Bogdanič. Celý svoj postup uverejnil v odbornom časopise Zeitschrift von und fuer Ungren, ktorý vychadzal v Pešti. Keď na jar 1803 dokončil prvé štyri listy svojej devätlistovej mapy, predložil ich prostredníctvom Kráľovskej miestodržiteľskej rady kráľovi, aby dostal koncesiu. Kráľovská kancelária po vyjadrení sa Hlavnej vojenskej rady udelila Lipskému koncesiu, a tak ešte v lete v roku 1803 začal J. Liský rytic svojej mapy. Pracoval na svojej mape až do rkou 1805, kedy znova vypukla vojna. lipský však utrpel zranenie v bitke pri Slávkove. Jeden list zostal nedokončený, po návrate zo Slávkova dokončil posledný list a mapu odovzdal rytcom. Z tlačiarne vyšlie posledný Lipského mapy v roku 1808. lipského mapa Uhorska je uvedené administratívne rozdelenie Uhorska Sedmohradska s údajmi o počte miest a obcí. Jednotlivé listy vlastnej mapy sú podľa autora 25, 6 palcov dlhé a 16, 8 vysoké. Topografická kresba mapy je veľmi presná, i keď vrchy sú miestami trochu zakreslené s chybami. Autor k nej vypracoval aj obsiahly miestny register. J. Lipský vytvoril aj iné kartografické práce. V roku 1805 vypracoval plán Budíka a Peši. Je pravdepodobné že vypracoval aj iné mapy no tie sa však nezachovali. Dňa 1. januára 1813 požiadal Lipský o penzionovanie aj keď bol už plukovníkom. Dokonca udal aj zdravotné dvôvody, ale asi hlavnú jeho príslušnosť k masonerií. Napokon sa vrátil k žijúcemu otcovy do Praznoviec. po čase sa všk prestahoval do rodnej Sedličnej, kde i 2. mája zomrel. J. Lipský sa neoženil preto nezanechal zákonitých dedičov a to je pričinou toho že nič z jeho pozostalosti nezachovalo. Lipského pozostalosti sa vraj nachadzajú v Národnom múzeu v Budapešti a pár vecí je i v zbierkach Trenčianského múzea v Trenčíne.