Wilhelm Conrad Röntgen
životopis
(semestrálna práca z predmetu rádiodiagnostika)



Wilhelm Conrad Röntgen
(27. marec 1845 – 10. február 1923)
Nobelovu cenu získal v roku 1901 za objav X-lúčov.


Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v mestečku Lennep na pravom brehu Rýna ako jediné dieťa zámožných rodičov.
O tri roky neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holandského Apeldoornu, rodného kraja matky, kde strávil ranú mladosť.
V roku1862 nastúpil na technickú školu v Utrechte odkiaľ bol ale vylúčený na základe falošného obvinenia, že nakreslil na tabuľu karikatúru profesora. Autorom bol samozrejme niekto iný, ale odmietol vyzradiť jeho meno. Tento krutý rozsudok sa stal príčinou mnohých jeho neskorších ťažkostí.
V roku 1865 začal študovať na univerzite v Utrechte fyziku, no ešte na jeseň toho istého roku odišiel študovať strojné inžinierstvo na Polytechnike v Zürichu. Prijímali tu aj študentov bez maturitnej skúšky ak vyhoveli požiadavkám mimoriadne náročnej prijímacej skúšky. O tri roky neskôr toto štúdium úspešne zakončil a dostal diplom strojného inžiniera s vyznamenaním. Bol predovšetkým predstaviteľom experimentálnej fyziky. Nastúpil miesto asistenta u fyzika profesora Kundta v Zürichu, a pod jeho vedením vykonal prvé vedecké bádania a doktorskú dizertáciu. Neskôr profesor Kundt prijal pozvanie na vysokú školu do Štrassburgu, a svojho asistenta vzal so sebou. Roky strávené v Štrassburgu, zasvätené bádaniu vlastností plynov, elektrických vlastností kryštálov a iných záhad fyziky, boli obdobím dozrievania vynikajúceho talentu.
Mladá univerzita, nezaťažená feudálnymi tradíciami starých nemeckých vysokých škôl, prelomila formálnosť a priznala Röntgenovi titul docenta, čo právne i materiálne zabezpečovalo jeho postavenie ako samostatného vedca.
V roku 1879 povolali Röntgena za riadneho profesora experimentálnej fyziky do Giessenu v Hassensku, kde strávil desať rokov v tvorivej vedeckej práci: bolo to najšťastnejšie obdobie jeho života. Z Giessenského obdobia pochádza 18 Röntgenových publikácií, ktorými sa preslávil ďaleko za hranicami Nemecka.
V roku 1888 Röntgen opustil Giessen a prevzal po profesorovi Kohlrauschovi dokonale vybavený fyzikálny ústav vo Würzburgu, kde o sedem rokov neskôr dokončil objavenie svojich lúčov, ktoré objavil celkom náhodou pri istom pokuse.
Do katódy hruškovitého tvaru viedol z jednej strany katódový drôt, ústiaci do malého dutého zrkadla.