Wilhelm Conrad Röntgen
životopis
(semestrálna práca z predmetu rádiodiagnostika)

Wilhelm Conrad Röntgen
(27. marec 1845 – 10. február 1923)
Nobelovu cenu získal v roku 1901 za objav X-lúčov.

Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v mestečku Lennep na pravom brehu Rýna ako jediné dieťa zámožných rodičov.
O tri roky neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holandského Apeldoornu, rodného kraja matky, kde strávil ranú mladosť.
V roku1862 nastúpil na technickú školu v Utrechte odkiaľ bol ale vylúčený na základe falošného obvinenia, že nakreslil na tabuľu karikatúru profesora. Autorom bol samozrejme niekto iný, ale odmietol vyzradiť jeho meno. Tento krutý rozsudok sa stal príčinou mnohých jeho neskorších ťažkostí.
V roku 1865 začal študovať na univerzite v Utrechte fyziku, no ešte na jeseň toho istého roku odišiel študovať strojné inžinierstvo na Polytechnike v Zürichu. Prijímali tu aj študentov bez maturitnej skúšky ak vyhoveli požiadavkám mimoriadne náročnej prijímacej skúšky. O tri roky neskôr toto štúdium úspešne zakončil a dostal diplom strojného inžiniera s vyznamenaním. Bol predovšetkým predstaviteľom experimentálnej fyziky. Nastúpil miesto asistenta u fyzika profesora Kundta v Zürichu, a pod jeho vedením vykonal prvé vedecké bádania a doktorskú dizertáciu. Neskôr profesor Kundt prijal pozvanie na vysokú školu do Štrassburgu, a svojho asistenta vzal so sebou. Roky strávené v Štrassburgu, zasvätené bádaniu vlastností plynov, elektrických vlastností kryštálov a iných záhad fyziky, boli obdobím dozrievania vynikajúceho talentu.
Mladá univerzita, nezaťažená feudálnymi tradíciami starých nemeckých vysokých škôl, prelomila formálnosť a priznala Röntgenovi titul docenta, čo právne i materiálne zabezpečovalo jeho postavenie ako samostatného vedca.
V roku 1879 povolali Röntgena za riadneho profesora experimentálnej fyziky do Giessenu v Hassensku, kde strávil desať rokov v tvorivej vedeckej práci: bolo to najšťastnejšie obdobie jeho života. Z Giessenského obdobia pochádza 18 Röntgenových publikácií, ktorými sa preslávil ďaleko za hranicami Nemecka.
V roku 1888 Röntgen opustil Giessen a prevzal po profesorovi Kohlrauschovi dokonale vybavený fyzikálny ústav vo Würzburgu, kde o sedem rokov neskôr dokončil objavenie svojich lúčov, ktoré objavil celkom náhodou pri istom pokuse.
Do katódy hruškovitého tvaru viedol z jednej strany katódový drôt, ústiaci do malého dutého zrkadla.

Anóda bola umiestnená bokom na skle. Z dôvodov, ktoré si ani sám nevedel vysvetliť, zabalil trubicu do čierneho papiera a potom zapol Ruhmkorffov induktor s vysokým napätím. Prúd elektrónov, koncentrovaný dutým zrkadlom, začal žiariť proti dnu trubice. V tom okamihu zažiarilo neďaleko položené lepenkové tienidlo natreté špeciálnou hmotou akoby samo od seba zelenkastým svetlom. Že to neboli katódové lúče, vedel Röntgen celkom presne, pretože tie nedokázali preniknúť ani len sklenou stenou. Nemohlo to byť ani viditeľne svetlo, nakoľko to by bolo zadržané papierovým tesnením. Röntgen chcel vypátrať pôvod žiarenia a tak začal pohybovať tienidlom smerom k trubici. Svetlo silnelo a na tienidle zbadal kosti svojich prstov, ktorými ho držal. Objavil niečo neuveriteľné a úžasné – lúče, ktoré dokážu preniknúť ľudským telom, niečo, o čom sa neskôr v mnohých vedeckých prácach hovorilo ako o “priesvitnej ruke”. Objavenie lúčov X 8. novembra 1895 vyvolalo búrlivý ohlas na celom svete. Röntgenovi súčasníci spoznali ohromný význam objavu pre ľudstvo, hoci skutočné možnosti, ktoré objav poskytoval vede, nemohli ešte ani tušiť.
Nasledovalo množstvo ďalších pokusov, na základe ktorých sa chcel dozvedieť čo najviac o lúčoch, ktoré objavil. Keďže dlho nevedel o aké lúče vlastne ide, nazval ich lúče X. Tým, že sú to skutočné lúče si bol úplne istý, lebo vrhali tieň. Podobali sa síce na svetelné lúče, no na rozdiel od nich neboli viditeľné. S tým sa dlho nechcel uspokojiť a tak opakoval pokus za pokusom, zakaždým inak s rôznymi materiálmi, ale výsledok bol vždy ten istý.

Všetko čo dovtedy vedel, 28. decembra zhrnul. Tieto nové lúče X boli úplne odlišné od katódových, vznikali však na mieste, kde dopadali na sklenú stenu alebo inú prekážku, napr. kovovú platňu antikatódy.
Keď 23. januára 1896 na schôdzi Nemeckej vedeckej spoločnosti počas prednášky zhotovil röntgenovú snímku ruky profesora anatómie Köllikera, nadšení účastníci navrhli pomenovať lúče X - röntgenovými, a tento jav röntgenovým žiarením. Od tejto pamätnej schôdze nepodarilo sa viac Röntgena prizvať na prednesenie verejnej prednášky. Na veľké pobúrenie buržoáznych snobov neprijal ani šľachtický titul, ktorý mu udelil bavorský dvor spolu s kráľovským vyznamenaním „Za zásluhy bavorskej koruny“.
Päť rokov po Nobelovej smrti sa mali po prvý raz udeliť ceny jeho nadácie a Röntgen bol prvým fyzikom, ktorého kandidatúru navrhla Švédska akadémia.

Röntgen prevzal Nobelovu cenu, ale peňažnú odmenu 50 000 švédskych korún poukázal univerzite vo Würzburgu.
Röntgen bol neprístupný pre všetky návrhy na finančné využitie jeho objavu, hoci ako písal: „Američania mi kývali miliónmi dolárov pred očami“. Röntgenové lúče sa stali majetkom celého vedeckého sveta. Röntgen však neustále pracoval ďalej, pokúšal sa o odhalenie podstaty objavených lúčov a túto prácu neprerušil po dlhé roky.
Povolanie Röntgena na katedru fyziky v Mníchove v roku 1900 bolo ďalším vyznamenaním. Napriek sľubom, podmienky vedeckej práce na novom mieste boli podstatne horšie ako vo Würzburgu. Ľahostajný k poctám, nespokojný s výsledkami vlastnej práce a znepokojený chorobou manželky, Röntgen začal javiť sklony k melanchólii.
V prvých rokoch prvej svetovej vojny sa musel Röntgen ako každý iný občan podriadiť predpisom o racionalizácii potravín. Inými slovami začal hladovať a na bedrá sedemdesiat ročného starca padla aj starosť o dom. Práca v laboratóriu, teraz dvojnásobne namáhavá, pohlcovala zvyšky jeho síl.
V roku 1922 mu dávny priateľ umožnil stráviť dovolenku vo Švajčiarsku. Do Mníchova sa vrátil oživený a so sviežimi dojmami, avšak zakrátko ho opustili sily a objavili sa dávne choroby, spôsobené nedostatočnou výživou.
Röntgen bol veľmi skromný a tichý človek. Nadovšetko mal rád pobyt v prírode a obľúbil si hlavne bavorské Alpy. V krajnom vyčerpaní zomrel 10. februára 1923 vo svojom dome v Mníchove na rakovinu čriev.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Wilhelm Conrad Roentgen životopis