Jonáš Záborský životopis

Celé dielo tohto významného, ale, žiaľ, dlhší čas zaznávaného autora predstavuje prechod od klasicizmu cez romantizmus až po realizmus.
Klasicistická je jeho poézia. Nasvedčuje tomu aj názov jeho básnickej zbierky Bájky. Bájka je síce literárny žáner, ktorý sa pestoval už v antickom grécku, ale svoj rozkvet dosiahla až v období klasicizmu, keď vo forme básní písali bájky takí autori ako Francúz Lafontaine a Rus Krylov. Formu bájky si Záborský zvoli preto, aby mohol prostredníctvom príbehov o zvieratách pranierovať súdobú spoločnosť. A bolo aj čo. Záborský mal hodne komplikovanú a rozpolnú povahu. Nebol spokojný s nikým a s ničím a kritizoval prakticky všetko aj všetkých, čo mu prinieslo život bez priateľov a osamelosť. Jeho povahovú i mentálnu rozkolísanosť dokumentuje i fakt, že prestúpil z evanjelickej cirkvi do katolíckej, aj keď ho k tomuto kroku pravdepodobne priviedla hmotná bieda. Romantická je jeho dramatická tvorba. Písal predovšetkým historické hry, ktoré môžeme rozdeliť:
1. Hry z obdobia Veľkej Moravy a Slovensko-Uhorských dejín - Bitka pri Rozhanovciach (obdobie Matúša Čáka Trenčianskeho)
2. Hry zo Srbsko-Uhorských dejín
3. Hry z obdobia Rusko-Poľských konfliktov

Takmer všetky jeho hry majú chybičku krásy - nedajú sa inscenovať. Takýmto hrám hovoríme knižné, pretože sú určené skôr na čítanie, ako na divadelné spracovanie.
Najúspešnejšou hrou je veselohra Najdúch. V nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Máňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča donútené biedou donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. Oslovodené dievča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon predsa ako "najdúch" ostane Gejzovi. Ďalšú časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje o Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, ktorý dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú naposmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
Prozaická tvorba tohto autora je realistická. Záborského najvýznamnejšia próza je poviedka Dva dni v Chujave, ktorú autor rozdelil na dve časti. Prvú časť, realistickú, nazval Deň škaredý.

V nej nemilosrdne pravdivo a jednostranne pesimisticky vykreslil vtedajšiu slovenskú skutočnosť, jej problémy a nedostatky, a to tyranstvo, zaostalosť, vykorisťovanie a pod., pričom nešetril ani zemanov, ani ľud. V druhej časti nazvanej Deň pekný predstavil vysnívaný, ideálnu skutočnosť. V tejto časti prejavil autor sklony k didaktickosti (priame poúčanie). Chcel totiž ukázať skutočnosť takú, aká by mala, podľa neho, byť - bez vykorisťovania, bez pijatiky. Ďalšie významné poviedky tohto autora sú: Panslavistický farár, Šofránkovci, Chruňo a Mandragora. V próze Faustiáda ("fantastická hrdinská báseň") je parodickým a satirickým obrazom pomerov, ktoré u nás vládli v 50. - 60. rokoch 19. storočia.