Narodil sa 29. novembra 1964 v Kosiciach v robotnickej rodine. Do zakladnej skoly a do gymnazia chodil v rodnom meste, kde roku 1983 zmaturoval. Potom studoval ekonomiku zahranicneho obchodu na Vysokej skole ekonomickej v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1988 kratko pracoval v redakcii Literarneho tyzdennika, potom presiel za redaktora novovzniknuteho casopisu pre mladu literaturu a umenie Dotyky a roku 1990 sa stal jeho sefredaktorom. V roku 19911992 bol redaktorom obrazkoveho tyzdennika pre mladych Mlade rozlety a v rokoch 19931994 riaditelom Medzinarodneho domu umenia pre deti Bibiana v Bratislave. V rokoch 19941997 bol v slobodnom povolani a venoval sa literarnej tvorbe, od roku 1997 bol opat redaktorom Literarneho tyzdennika. Tragicky zahynul 24. 4. 1999.

Po kratkej casopiseckej priprave knizne debutoval este v rokoch vysokoskolskych studii basnickou zbierkou Maly zurivy Robinson (1985). Prejavil sa v nej ako basnik kontrastneho videnia sveta citlivo vnimajuci jeho neustale narastajucu dynamiku. Jednotlive basne sa vyznacuju schopnostou nenapadneho humoru, ale aj zjavnej ironie, sebaironie a sarkazmu. Z hladiska formy prinasaju rytmus a verbalnu zivost hovoroveho jazyka mladej generacie. V druhej basnickej zbierke Hluchonema hudba (1989) si este viac uvedomil rozporuplnost sveta a jeho negativne prejavy. Nekompromisne ich pomenuva a komentuje, aby tak upozornil na stav spolocnosti a ohrozenia samotnych zakladov dostojnosti zivota a ludskeho spolunazivania a potrebu ich zachovania. Basnickemu naturelu J. Urbana zdanlivo najviac vyhovuje volny vers, no vrodena prirodzenost vnimania rytmu a rymu ho casto tlaci do usporiadanejsej a uzavretejsej basnickej formy. Prejavilo sa to v knihe Vystrel z motyky Sprava o prievane (1990), ktora je zbierkou textov popularnych piesni trojice autorov J. Urbana, M. Banceja a J. Litvaka, v ktorej dominuje cyklus autorsky najskusenejsieho z nich J. Urbana. V basnickej zbierke Kniha polomrtvych (1992) vyslovil skepsu nad sucasnym stavom spolocnosti, ale zaroven aj nadej, ze este stale nie je neskoro, ze este stale nie je vsetko stratene. Vyslovil to s naliehavostou dynamiky rockovej generacie a modernym basnickym jazykom. Poslednou Urbanovou basnickou zbierkou je kniha Snezienky & Biblie (1996). Pre deti napisal rozpravky Dobrodruzstva vranky Danky (1995). Adeptom basnickeho umenia, ale aj vsetkym zaujemcom o sviezo napisanu teoriu poetiky je urcena kniha Utrpenie mladeho poeta (1999).