Vojtech Zamarovský životopis

Narodil sa 5. oktobra 1919 v Trencine. Do ludovej skoly a do gymnazia chodil v rodisku, kde roku 1938 aj zmaturoval. Potom zacal studovat na Vysokej skole obchodnej v Prahe, no po roku prestupil na Pravnicku fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Studium prava zavrsil roku 1943. Zamestnal sa v Slovenskej narodnej banke a po skonceni vojny kratko na Poverenictve priemyslu v Bratislave. Popri zamestnani dialkovo pokracoval v studiu na Vysokej skole obchodnej v Bratislave, potom v Prahe a posledny rok 1948/49 opat v Bratislave. V rokoch 19461951 bol pracovnikom Uradu predsednictva vlady v Prahe, v rokoch 19511953 pracovnikom Statneho planovacieho uradu a v rokoch 19531956 vydavatelskym pracovnikom Statniho nakladatelstvi krasne literatury v Prahe. Od roku 1956 je v slobodnom povolani a venuje sa literarnej tvorbe. Zije v Souticiach pri Prahe.

Po pociatocnej prekladatelskej cinnosti z oblasti ekonomiky a financnictva sa sustredil na vlastnu literarnu tvorbu. Dlhodoby intenzivny zaujem o historiu starovekych kultur ho priviedol k literarnemu spracuvaniu tejto tematiky, ktorej sa potom venoval po cely zivot. Prvym kniznym dielom na tuto temu je historicky cestopis o Mezopotamii, Egypte a Grecku Za siedmimi divmi sveta (1960, 1994). Kniha mala velky citatelsky uspech a bola prelozena do mnohych jazykov. Rozpravanie V. Zamarovskeho o antickom Grecku a inych starovekych kulturach malo vyrazny literarny charakter, pricom dynamiku rozpravania umocnila aj skutocnost, ze doraz polozil na tvorivu cinnost cloveka pri ich archeologickom objavovani. Tento moment je este vyraznejsie pritomny v knihe Objavenie Troje (1962). Podstatnu cast v nej tvori historickobiograficka esej o objavitelovi Troje H. Schliemannovi a jeho nadludskom usili pri dosiahnuti vytyceneho ciela. Kniha Za tajomstvom rise Chetitov (1963) je rozpravanim o dejinach a kulture tejto zaniknutej civilizacie, no zaroven aj o dejinach objavovania Chetitskej rise s dorazom na zivotny pribeh rozlustitela reci a pisma Chetitov Fridricha Hrozneho. Historiou objavenia dalsej starovekej civilizacie je dielo Na pociatku bol Sumer (1966). Nasledujuca kniha Bohovia a hrdinovia antickych baji (1969, 1998) ma charakter naucneho slovnika, no pritom si zachovava rozpravacsky styl. Autor v nej v abecednom poradi zoradil vyse 800 hesiel zo starogreckej mytologie.

V knihe Dejiny pisane Rimom (1971, 1988) vyrozpraval historiu tisicrocnych vojen Rimskej rise s dorazom na aktualnost ich historickeho i kulturneho odkazu. V diele Grecky zazrak (1974, 1990) spristupnil poznatky o historii a kulture Grekov od cias ich prehistorie a mytov, az po stratu nezavislosti vo vojnach s Rimom. Kniha Ich velicenstva pyramidy (1977) je nielen historiou stareho Egypta, ale aj rozpravanim o tych osobnostiach svetovej vedy, ktore tieto monumenty ludstva objavovali, skumali a odhalovali ich tajomstva. Do Egypta zaviedol citatelov aj v knihe Bohovia a krali stareho Egypta (1986)

Tisicrocnu historiu antickych olympijskych hier zobrazil v diele Vzkriesenie Olympie (1978), pricom historicky odkaz starovekych antickych hier aktualizoval v suvislosti s organizaciou olympijskych hier v sucasnosti. Po stopach vlastnych knih sa Vojtech Zamarovsky vydal v knihe Navrat do staroveku (1992).

V. Zamarovsky je aj plodnym prekladatelom z anglictiny, francuzstiny a nemciny. Prelozil viacere beletristicke diela i diela literatury faktu. Do slovenciny prelozil Epos o Gilgamesovi a zaroven ho prerozpraval pre mladez v knihe Gilgames (1975), podla staroegyptskych pramenov prerozpraval aj klasicke dielo egyptskej literatury Sinuhet (1978).

maj 1999.