Svätý František Assiský

Obľúbenosť niektorých svätých má mnohokrát veľký vplyv na výber krstného mena pre dieťa. Keďže nepochybne jeden z najmilovanejších svätcov všetkých dôb bol svätý František mal aj má dodnes množstvo svojich menovcov. Francesco v taliančine “malý Francúz” má mnohé podoby, ale všetci muži na celom svete, či nemeckí Franzovia, francúzski Fransoovia, alebo maďarskí Ferencovia spolu oslavujú 4 .októbra svoj sviatok. Je to zároveň aj deň, kedy si všetci kresťania pripomínajú výročie smrti obľúbeného svätca a mnohí aj priamo na mieste, kde žil a zomrel. Talianske Assisi, posledné roky tak často ohrozované zemetrasením, priťahuje ročne státisíce ľudí. A dôvod je nie len ten, že je to krásne starobylé stredoveké mesto, ale najmä to, že v ňom žil “jeden chudáčik, ktorý vyšiel na svet ako slnko”. To o ňom povedal jeden veľký básnik, ktorý sa sklonil nielen pred svätosťou tohto muža ale aj pred jeho krásnymi lyrickými básňami. Keď žil ospevoval brata Slnko, keď umieral, vítal Pani Smrť a o dva roky už bol prehlásený za svätého. Tak ako pokojne a oslavne oslovil tú, ktorá odoberá ľudskú existenciu na tomto svete, tak sa prihováral aj ku vtákom, zvieratám, nebeským telesám. Nazýval ich moji bratia a sestry a horel nevyčerpateľnou láskou ku všetkým tvorom. Bol to skromný a pokorný muž, ale zmenil svet. Aj jeho zmenila jedna jediná veta, ktorú mu adresoval samotný Boh. Mal vtedy 25 rokov a počul ju v opustenom kostole San Damiano. Výzva znela : “ Oprav môj zborený dom”. Vzal ju doslova a ihneď začal opravovať zničený chrám. Nemal peniaze, ani potrebný stavebný materiál, ale predal balíky súkna svojho bohatého otca. Tento sa naňho strašňe nahneval a chcel ho vydediť. Vtedy sa František vzdal dedičstva a symbolicky zoblečením šiat sa rozlúčil so spoločnosťou. Odišiel do samoty a uchýlil sa v malom kostole Panny Márie Anjelskej- Porciunkule. Aj keď si o ňom takmer všetci mysleli, že je blázon, predsa sa k nemu pripojili niekoľkí mladí ľudia. Museli mu najprv sľúbiť čistotu a chudobu, lebo sám sa s Pani Chudobou zasnúbil. S nimi potom putoval po krajine a kázal. Cirkevní hodnostári sa spočiatku nepozerali s porozumením na jeho žobravý spôsob života. Pápež Inocent III. povolil reholu iba ústne. Až v roku 1223 pápež Honorius III. potvrdil reholu františkánov. Vyznačovala sa radostným a láskyplným uctievaním Boha a zachovávaním chudoby. V tomto duchu bola založená aj svätou Klárou, priateľkou a vernou družkou Františka, ženská vetva – klarisky.