Jozef Tlach životopis

Jozef Tlach sa narodil 10.2.1896 v obci Šumice v okrese Uherské Hradiště. V najnižších veliteľských funkciách sa v roku 1916 dostáva na taliansky front, kde bol v októbri zajatý. Mladý ambiciózny dôstojník postupoval po rebríčku armádnych funkcií.
Podiel J.Tlacha na prípravách SNP zahŕňal technicko-organizačnú stránku. Od leta 1944 udržiaval kontakty s pplk. J. Golianom a okruhom jeho najbližších spolupracovníkov. Patril k dôstojníkom poverených zabezpečovať koordináciu armády a partizánov. S vypuknutím SNP dáva sa pplk. J. Tlach plne do služieb protifašistického odboja ako dôstojník 1. československej armády na Slovensku. Prvých 11 dní zastával dôležitú funkciu posádkového veliteľa Banskej Bystrice. V tomto mimoriadne zložitom období si počínal veľmi energicky, s potrebnou rozvahou a nebývalou rozhodnosťou. Preukázanými kvalitami si získal uznanie dôstojníkov zo štábu 1.ČSA, ktorého bol faktickým členom. Výrazom ďaľšej dôvery bolo potom jeho vymenovanie za veliteľa 1. Taktickej skupiny (TS). Veliteľstvo a štáb 1. TS sídlili do 22.9. priamo v budove veliteľstva 1. ČSA na Slovensku. Po prevzatí zodpovednosti za obranu Malého Šturca od V. TS zaujali budovu bývalej Učiteľskej akadémie na nábreží Hrona, odkiaľ sa po týždni premiestnili do Harmanca. Veliteľ so svojím štábom z budovy Vojenského zemepisného ústavu riadili činnosť skupiny až do ústupu povstalcov do hôr.
Veliteľské pôsobenie Jozefa Tlacha na čele I. TS Kriváň patrilo nepochybne k najvýznamnejším, ale aj najzložitejším obdobiam v jeho živote. Osobitné postavenie 1. TS v štruktúre povstaleckej armády vychádzalo z konkrétnej situácie v ozbrojenom protifašistickom zápase - na frontoch SNP i v zázemí. Náročná organizátorská, riadiaca a rozhodovacia činnosť veliteľa bola už od jeho vzniku z útvarov armádnej zálohy spojená s plnením hlavných úloh druhého operačného sledu 1. ČSA na Slovensku. Spočívala v zabezpečovaní: obrany bližších prístupov k ťažisku operačného trojuholníka Brezno -
Banská Bystrica - Zvolen, Horehronia a od Zvolena; výkonu strážnej služby pri obrane sídel vrcholných štátnych a politických orgánov, vojenských a partizánskych veliteľstiev, dôležitých objektov a pod. V septembri 1944 pplk. J. Tlach i jeho štáb kládli hlavný dôraz na urýchlené vybudovanie jednak ochranných postavení na Malom a Veľkom Šturci, jednak opevnení od Riečky cez Tajov, Dolnú Mičinú až po Oravce. Z ďaľších úloh mimobojovej činnosti 1.

TS treba spomenúť pôsobenie výcvikového strediska BUK, vytvoreného po 10.9.1944. Vyzbrojilo, vycvyčilo a bojovo stmelilo 5 peších práporov a niekoľko samostatných rôt pre potreby povstaleckého frontu. Veliteľstvo 1. taktickej skupiny spravovalo do 14.10.1944 aj zajatecký tábor s celoarmádnou pôsobnosťou - HRUŠKA v Ľubietovej.
V poslednej septembrovej dekáde zasiahli priamo do frontovýchbojov aj vybrané jednotky 1, TS. Veľkou mierou sa podieľali na konsolidácii povstaleckej obrany na severozápadnom, neskôr na západnom úseku frontu po ústupe povstalcov z Turca. Napriek niektorým odhaleným i neodhaleným nedostatkom pri previerkach bojaschopnosti sa neskôr vyznamenali v tvrdých bojoch hlavne od 1.9.do 27.10.1944 pri Čremošnom, v Kremnických vrchoch , v tiesňave Malý a Veľký Šturiec a inde. Známe problémy sa premietli do živelných činov 1. TS, ktorá prestala pôsobiť ako vojensky organizovaný celok. Plk. J. Tlach dal rozkaz vyviezť zvyšok na Donovaly, kam podľa správ postupovali povstaleckej armády. Podobne ako aj v iných taktických skupinách, rozkaz našiel adresátov neskoro.
V posledných rokoch života sa J. Tlach vrátil na rodnú Moravu. Zomrel 12.2.1964 vo Vsetíne.