Konečne sa kráľovou dôverníčkou stala bystrá žena, ktorá podporovala umelcov.
Kráľ jej pripísal markízstvo a menoval ju markízou de Pompadour. Týmto vysokým titulom získala prístup ku dvoru. No kráľova rodina ju doslova nenávidela. Najmä jeho jediný syn priamo chrlil nenávistné tirády, kedykoľvek ju uvidel. Dcéry s ňou odmietali hovoriť, len sama kráľovná Maria Leszczińská sa hrdinne podvolila svojmu pokorujúcemu osudu. Jeanniny predchodkyne v kráľovej posteli sa k nej chovali krajne arogantne a dávali jej pri každej príležitosti najavo svoj triumf. Madame Pompadour však teraz preukázala svoju inteligenciu a bystrosť a robila všetko pre to, aby sa kráľovnej zapáčila. Okrem veľkej fyzickej príťažlivosti totiž mala nadanie pre mimoriadne láskavé chovanie k ľuďom. Ku kráľovnej nikdy nebola pyšná alebo arogantná a primela aj Ľudovíta, aby bol k manželke vrelejší a láskavejší. Lebo ten keď pred časom oddelil jej spálne od svojich, choval sa k nej nielen chladne a nezdvorile, ale priam sadisticky a ona to vo svojej pokore všetko znášala. Často ju ponechával tak dlho stáť, že bola blízko k mdlobám, zatiaľ čo on sa pohodlne rozvaľoval v kresle. A tak kráľovná prehlásila: „Keď už metresu, tak radšej túto, ako všetky ostatné.“
Madame de Pompadour, ktorá sa postupom stala takmer kráľovninou priateľkou, si musela dávať pozor na každý svoj krok, pretože dvorská kamarila rozprestierala svoje siete, kde len mohla a kladla pasce, do ktorých mala nová favoritka padnúť. Vo dne v noci číhali dobre platení špicli, ktorí okamžite roztrubovali sebemenšie pochybenie madame Poissonové (obzvlášť radi si robili posmech z jej mena, ktoré v preklade znamená Rybová). Zlomyseľne prekrúcali každé slovo, ktoré vyslovila a vystavovali ju takto posmechu. Lebo aj keď sa jej dostalo dobrej výchovy, nemysleli učitelia na to, že raz bude musieť obstáť u dvora, a tak sa niekedy stalo, že sa preriekla. Denne po dvore kolovali pamflety, takzvané „poisonády“, v ktorých markízu hanobili a zosmiešňovali.
Markíza začala s veľkými prestavbami za pomoci najlepších umelcov, ktorých poznala už ako madame d´Etoiles, a tak vytvorili nový ľahší hravý štýl, ktorý nahradil ťažkopádny barok- rokoko. Umelci, ktorých protežovala, boli podporovaní bohatými darmi a mohli, zbavení všetkých starostí žiť v komfortných domoch a venovať sa svojím úlohám. Vytvorila pre seba a kráľa vlastný svet, do ktorého mali vstup len niekoľkí vyvolení. Taktiež otvorene podporovala osvietenstvo.