Koľko tento luxus stál francúzske obyvateľstvo, o tom sa len opatrne šepkalo, pretože nikto sa neopovážil vysloviť nahlas šialenú čiastku 23 miliónov frankov.
Postupne sa čoraz viac začala miešať i do politiky. Kráľ nad tým len mávol rukou. Markíza ho rozptyľovala večierkami a slávnosťami, takže mu vôbec neostal čas pre politiku. Čoskoro mala v rukách takmer neobmedzenú moc. Ľudovít si už dávno zvykol potvrdzovať všetky markízine rozhodnutia krátkym, ľahostajným prikývnutím. Madame de Pompadour za neho myslela i jednala. Slabý a labilný kráľ bol štastný, že si nemusí lámať hlavu vecami, ktoré boli pre jeho vlastný život úplne bezvýznamné. Vládu nad krajinou odovzdal svojej rade, ktorú markíza ovládla. A preto, kto chcel niečo dosiahnuť, musel podlizovať markíze, u ktorej sa zbierali všetky nitky moci, zatiaľ čo kráľovná bola pre všetkých len bezvýznamná starnúca matróna. S telesnou hygienou v tých časoch to bolo veľmi zlé. Horných desať tisíc sa vyslovene bálo vody a skoro sa nekúpalo. Keď sa chceli vznešení ľudia raz do roka očistiť, priniesli im do paláca vaňu, kde po niekoľkých hodinách rozpustili vrstvu špiny a vaňa sa odviezla. Pred obzvlášt dôležitými sviatkami si dávali čistiť uši a nechty. Nebolo zvykom ani umývať si nohy. Vravelo sa, že nadmerné umývanie škodí a nesvedčí potešeniu. Hlasy rozumných lekárov boli hlasom volajúceho v púšti a nenachádzali odozvu. A tak vznešní ľudia liali na seba najdrahšie a najvoňavejšie voľavky po celých fľašiach, aby prekryli svoj odpudzujúci telesný zápach. Kráľova ranná hygiena spočívala v tom, že si namočil v zlatej miske končeky prstov a orosil si nimi oči. Dámy si natierali tvár silnou vrstvou krikľavého rúžu a olovenej beloby, aby vyzerali mlado a sviežo, takže vyzerali ako namaľované strašidlá. Za takúto hygienu potom doplácali mnohými chorobami. Cena, ktorú zaplatila madame de Pompadour za svoj vzostup bola vysoká. Udržať si postavenie prvej favoritka bolo obzvlášť namáhavé pre ženu tak krehkého zdravia ako bola ona. Musela stále vyzerať zdravo a sviežo, i keď čoraz častejšie pľula krv, podľa čoho sa predpokladá, že umrela na tuberkulózu, a užívala tajuplné lieky, aby aspoň zmiernila horúčku, ktorá sa jej ustavične vracala a oslabovala ju. Bola vyčerpaná a často sa dokázala ovládať len s krajnou námahou. Pretože nebola práve zmyselne založená a jej telo bolo oslabené nemocou, stávali sa pre ňu kráľove nežnosti čoraz viac záťažou ako potešením. Jeho žiadostivosť ju zmáhala. Oslabovala sa i častými potratmi. Pretože na rozdiel od svojich predchodcov Ľudovít XV. keď videl, že jeho milenka je v druhom stave, dostala síce zaopatrenie, ale musela okamžite odísť.