A tak vzrastal obchod s pochybnými prípravkami a krvavými zákrokmi, ktoré často končili i keď nie smrťou, aspoň veľkou ujmou na zdraví. Jej zdravotný stav si všimli všetci okrem kráľa. Každá sebemenšia vráska sa stala okamžite terčom dvorných klepov a potešila jej odporcov. Madame de Pompadour ešte ani nedosiahla tridsiatky a už pôsobila povädnutým dojmom ako stará žena. Každým rokom sa stávala jej tvár prepadnutejšia a už len závistlivo pozerala na kypré mladé dievčatá. Až príliš dobre vedela, čo kráľ potrebuje. Jeho neúnavná túžba jej bola čím ďalej tým nepríjemnejšia, ba dokonca odporná. Ale predstierala lásku a vášeň, ako len mohla, i keď jej to prišlo zaťažko.
Hrozila jej v najbližšej dobe strata postavenia. U dvora už na to dávno čakali. Kráľ začal pokukávať po mladých dievčatách a markíza sa mohla len prizerať. No i tu preukázala svoju chytrosť. Nebránila mu v tom, naopak, uprostred parku Jelenie obory mu dala postaviť útulný domček, kde sa mohol nerušene oddávať radovánkam. Sama mu vyberala dievčatá z ľudu, prosté, mladé krásne dievčatá a prirodzene- panny. V ich náručí sa Ludovít vyčerpá a nehrozí žiadna konkurencia, ktorá by ju mohla vyhodiť zo sedla. Dievčatá museli spĺňať všetky prísne kritéria- od pevných ňadier až po úzke kotníky. Potom boli prizvaní lekári, ktoré dievča dôkladne prezreli. Aj jej rodina bola podrobená prísnej kontrole, aby sa predišlo akémukoľvek riziku nakazenia smrteľnou chorobou. Ak všetko dopadlo dobre, bola dohodnutá ročná apanáž. Keď dámy doslúžili, bolo o ne dobre postarané. V roku 1754 osud uštedril markíze ďaľšiu tvrdú ranu. Jej milovaná dcéra Alexandrina umrela vo veku 10 rokov na zápal pľúc. No musela zdvihnúť hlavu a tváriť sa veselo, pretože kráľ nerád videl smutné tváre. Z tejto straty sa však nikdy nespamätala. Láska kráľa a madame de Pompadour sa asi po ôsmich rokoch, teda od roku 1753 zmenila na úprimné priateľstvo. Ľudovít XV. pochopil, ako veľmi markízu potrebuje. Čím ďalej, tým bol ich vzťah hlbší a pevnejší. Ešte častejšie ako predtým ju žiadal o radu v štátnych záležitostiach a bral ju na zasadanie svojich ministrov. Markízin vplyv na francúzsku zahraničnú politiku geniálne využil český šľachtic v diplomatických službách Márie Terézie, knieža Kaunitz. Veľmi dobre pochopil, že nemá do činenia s obyčajnou dočasnou metresou, ale s bystrou, jasne uvažujúcou ženou, s ktorou bolo možné zmeniť osudy Európy. To chcel využiť v prospech Rakúska. Chceli sa spojiť s Francúzmi proti nenénávidenému Prusku. K všeobecnému prekvapeniu teraz vystúpil na scénu Ľudovít XV., ktorému sa markízine predstavy nepáčili.