No čím viac sa v olóniach zostrovala vojna s Anglickom, tým viac sa nimi zaoberal. Prečo by si mal vlastne lámať hlavu nad tým, na ktorej strane bude Francúzsko v budúcnosti stáť a na ktorom bojisku budú jeho vojaci zomierať? Obmedzený pruský kráľ mu svojím sparťanským spôsobom života nikdy nebol sympatický. Ale na druhej strane ani Mária Terézia ho zvlášť nepriťahovala- večne bola tehotná a to u žien vôbec neznášal. Ale keď mal zvažovať svoje sympatie, Rakúšania mu boli predsa len sympatickejší. 1. mája 1756 bola vo Versailles podpísaná medzi Rakúskom a Francúzskom zmluva o neutralite a vzájomnej obrane. Tým dosiahla vážnosť markízy svoj vrchol. Mária Terézia neskrývala svoju vďačnosť a poslala markíze ďakovné listy a dary. Markíza sa však dlho netešila zo svojich domnelých zásluh. 26. augusta 1756 vpadli Prusi bez vypovedania vojny do Saska, spojeného s Rakúskom a hneď nasledujúcu jar prenikli tiež do Čiech. Začala takzvaná sedemročná vojna, v ktorej sa úprejavili tienne stránky spojenectva s Rakúskom. Na čelo armády sa postavili neschopní vojvodcovia, protežovaní markízou de Pompadour, ktorí prepásli najpriaznivejšie príležitosti pre rozhodujúcu bitku. Francúzska šľachta videla v tom čase vojnu ako príjemné spestrenie monotónneho života. Do poľa tiahli s kuchármi, sluhmi a do noci sa bavili divadelnými predstaveniami a v náručí šarmantných dám. Vojaci nemali chuť položiť život kvôli rozmarom kráľovej milenky, a tak sa stalo, že už 5. novembra 1757 utrpelo Francúzsko zničujúcu porážku v Rossbachu. Francúzsko však muselo čeliť aj ďaľšiemu nepriateľovi- Anglicku v kolóniach a svetových moriach. Napriek pomoci Španielov sa nemohli skvelému anglickému loďstvu vyrovnať a nepomohli ani narýchlo budované lode. Konečne vo februári 1763 sa skončilo krviprelievanie uzavretím dvoch mierových dohôd. Mier z Hubertsburgu obnovil v Európe stav z roku 1756 a v parížskom mieri sa muselo Francúzsko zmieriť s ťažkými stratami na mori: stratili takmer všetky dŕžavy v Severnej Amerike a Indii a významné oporné body v Afrike.
Najviac tým utrpel, samozrejme, prostý ľud. Dávno bolo známe, na koho zvaliť vinu a ako sa volá pôvodkyňa všetkého toho zla! V očiach ľudu nebol kráľ letargickým ničomníkom a nerozhodným parazitom. Všetkému bola na vine len Pompadourka. Stala sa najnenávidenejšou osobou Francúzska. Na jej kočiar zúrivý dav neraz zaútočil kemeňmi a blatom. Denne bola bombardovaná urážkami a pamfletmi.
Duševná záťaž, ktorú musela madame de Pompadour znášať, sa zničujúcim spôsobom prejavila na jej, beztak krehkom zdraví.