V roku 1763 mala 42 rokov, vyzerala ale omnoho staršie. Schudla, jej pleť zožltla a ani hrubá vrstva líčidla už nedokázala prekryť tmavé kruhy pod očami a hlboké vrásky okolo úst. Mala stále problémy s dychom, preto jej vo Versailles zriadili akýsi výťah, stoličku, na ktorej ju mohli vytiahnuť na prvé poschodie, aby už nemusela chodiť po schodoch. Bola už na konci svojich síl. Smrť už po nej dávno naťahovala ruku. Na kvetnú nedeľu 15. apríla 1764 sa jej však už neubránila. Ako vždy v uplynulých rokoch i v poslednej hodine preukázala obdivuhodné sebeovládanie. Trochu namaľovaná prijala naposledy návštevy a keď nadiktovala svoju záveť, rozlúčila sa s priateľmi. Po udelení posledného pomazania zomrela. Kráľ, ktorý ju chodil každý deň navštevovať, neprišiel. Nemohol ju vidieť zomierať. Uvedomil si, že jej smrťou skončil úsek, ktorý markíziným vplyvom, energiou, ale i láskou patril k najšťastnejším v jeho živote. To, čo si Ľudovít XV. v slabosti nechcel priznať, vyjadril starý Voltaire. Napísal: „Smútim za ňou z vďačnosti. Od narodenia úprimná, milovala kráľa pre neho samého. Mala v duši dobrotu a v srdci spravodlivosť. S niečim takým sa nestretávame každý deň.“
Jeanne-Antoinette Poissonová, vydatá madame d´Etoiles, markíza de Pompadour sa nevymazateľne zapísala do histórie nielen ako milenka kráľa, ale aj ako politička evropského formátu, mecenáška umení, ktorá určovala epochu i ako intrigánka a nehanebná vykorisťovateľka ľudu, ktorá úplne ožobráčila francúzsky národ. Bola človekom, s vynikajúcimi prednosťami a priepastnými neresťami, ženou, stelesňujúcou všetky dobré i zlé stránky ľudskej prirodzenosti.
Uviedla do pohybu mnohé veci, prispela ku zvýšeniu úrovne divadla vo Francúzsku, pomohla encyklopedistom k presadeniu, inšpirovala celý umelecký smer, vošla do dejín ako zakladateľka vojenskej školy Ecole militaire, z ktorej potom vzišla pre Napoleona najlepšie riadená a vycvičená armáda v Európe. Založila porcelánku v Sévres a ryteckú dielňu vo Vincennes. Svojím vplyvom na kráľa dosiahla, že sa preklenulo storočné nepriateľstvo s Habsburgami a priaznivo si naklonila Máriu Teréziu. Prispela však tiež k ožobráčeniu Francúzska. Jej vinou stratili obrovské územia v kolóniach v prospech Anglicka. Vážnosti štátu vo svete bola zasadená ťažká rana. Jej posledným činom bolo, že na základe jej intervencie bol vo Francúzsku zakázaný jezuitský rád. Ľud hladoval a preklínal nádheru zámkov, krásu obrazov, jemnosť porcelánov a uhladené slová básnikov- nesmrteľné dielo markízy na neskoršie časy.