To, že sa Jeanne-Antoinetta Poissonová stala metresou Ludovíta XV., bolo skôr výsledkom dlhoročnej práce a strategického plánovania, ako dielom náhody. Známa jasnovidka jej už v útlom veku prezradila, že raz bude viac než kráľovná. To mohlo v tej dobe znamenať len jedno – Jeanne- Antoinetta sa raz stane kráľovou metresou. Od tej doby robila jej ctižiadostivá matka všetko pre to, aby sa táto fantastická predpoveď splnila.
To však nebolo také jednoduché. Jeanne-Antoinetta sa narodila 29. decembra 1721 do bohatej parížskej meštiackej rodiny. Žili spokojne a v dostatku, až pokiaľ jej otec nespreneveril vysokú časť peňazí a musel utiecť za hranice. Jej matka si však z toho veľa nerobila a veselo sa stýkala s bohatými meštiakmi, alebo šlachticmi, kedže bola široko daľeko známa svojou krásou, a nechala sa od nich vydržovať.
Najmä jeden starý priateľ veľmi ochotne nahradil strateného manžela a otca, možno preto, že mu obratná pani Poissonová naznačila- či už právom, alebo neprávom- že dievča je jeho dcéra. Pravdepodobne to nevedela ani ona sama, ako rýchlo sriedala milencov. Pán Lenormand de Tournehem bol bohatý nájomca daní a riaditeľ Západoindickej spoločnosti, presne to, čo potrebovala.
Pán de Tournehem si malú Jeanne-Antoinettu zamiloval a nadšene sa ujal jej výchovy. Najprv ju v roku 1729 umiestnil v kláštore uršulínok v Poissy, kde sa prejavila ako ctižiadostivá a talentovaná žiačka. Po podivuhodnej predpovedi potom starostlivosť o jej výchovu ešte vzrástla. Boli najatí najlepší vychovávatelia, aby ju vyučovali spev, tanec a literatúru. Slečna Poissonová dostala vzdelanie, aké mali v tej dobe len dcéry z aristokratických rodín, takže v dvadsiatich rokoch z nej bola dokonalá dáma, nielen krásna, ale i vzdelaná a duchaprítomná.
Tournehem bol svetaznalý muž, pohybujúci sa v najvyšších kruhoch. Jeho prostredníctvom vstúpila slečna Poissonová do vznešenej spoločnosti. Prijímali ju v najlepších salónoch tých čias, kde sa viedla duchaplná konverzácia o literatúre, politike a osvietenstve. Tam sa tiež Jeanne-Antoinetta zoznámila s vedúcimi osobnosťami nového prúdu, ako boli Voltaire a Montesquieu. Aj tak však nedosiahla vytýčených cieľov, pretože sa pre ňu nenašiel šľachtický manžel. V očiach aristokratov totiž ostávala tým, čím bola- meštiačkou. V polovici 18. storočia bol pôvod dôležitejší ako peniaze. Našťastie Tournehem, problém vyriešil tak, že jej proste prihral svojho synovca.