Mohamed (arab.Muhammad) sa narodil v Mekke okolo roku 570 n.l. v rodine schudobneného Kurajšovca, príslušníka vládnucej aristokracie. Už veľmi skoro sa stal sirotou a staral sa o neho rovnako chudobný strýko, a preto sa nenaučil písať ani čítať a do konca života ostal analfabetom. Aby sa mohol uživiť, pracoval ako pastier a neskôr ako pohonič tiav. Táto práca mu umožnila styk s bohatými i chudobnými, s národmi kresťanského i židovského náboženstva. Už ako mladík sa zoznámil so Starým i Novým zákonom. Keď dosiahol 25 rokov, oženil sa s bohatou, o 15 rokov staršou vdovou Chadídžou, s ktorou mal neskôr viac detí.
Veľmi skoro si uvedomil, že viera Arabov je v mnohom pomýlená a že nedáva životu hlbší zmysel, ako napr. u kresťanstva. Utiahol sa do opustených jaskýň na vrchu Hirá, kde celé dni meditoval. Tam sa mu údajne, keď mal 40 rokov, zjavil archaniel Gabriel, ktorý ho osvietil a oznámil mu, že je prorokom a božím poslom a prikázal mu prikázal mu burcovať a osvietiť ľudí a varovať ich před hroziacim božím súdom.
Roku 613 začal Mohamed kázať v Mekke verejne, čo mu archaniel vystavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom na nebesiach, okrem neho niet iných bohov. Pred Alahom sú si všetci veriaci rovní, ale aj keď boh predurčil osud človeka, musí sa mu každý zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatí sa musia o svoj majetok podeliť s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam, čo značí odovzdanie sa do vôle božej. No s myšlienkou Alaha neprišiel Mohamed ako prvý. Už stáročia si ho pripomínali v Kaabe, ktorá stála v Mekke, i keď veľmi hmlisto. Bol čosi jako neodvratný osud, na ktorý človek nerád myslel. V praktickom živote sa Arab pridŕžal pomocných božstiev, bližších ku každodennému životu, ako bol napr. boh dažďa či plodnosti. V priebehu dlhých rokov postavili v Kaabe stovky takýchto bôžikov. A práve tieto modloslužby a jednačky na trhu pranieroval Mohamed ako urážku Kaaby a Alaha. Čoskoro zašiel ďalej a vyzýval, aby prepustili otrokov a aby prestalo vtedy bežné zabíjanie novorodených dcér. Napokon hlásal milosrdenstvo k chudobným a pomoc tým, čo sú na ňu odkázaní. Boli to vlastne ideály, ktorými Arabi pohŕdali.
Prirodzene, Mohamedove kázne odmietali najmä obyvatelia Mekky. Veď mesto i oni sami žili práve z toho, čo Mohamed chcel odstrániť. Spočiatku si z neho robili posmech. Mohamed navyše trpel na padúcnicu, čo svedčilo pre mnohých o tom, že bol blázon.

No posmech sa postupne menil v otvorené nepriateľstvo, najmä keď požiadavka preustenia otrokov vyvolala nepokoje. Najmä bohatí Kurajšovci s ním tvrdo zápasili, pretože novým učením spochybnil ich hlavné životné hodnoty. Pred zvyšujúcim sa tlakom mocných utieklo mnoho Mohamedových prívržencov z Mekky a r. 622 aj Mohamed tajne opustil mesto a odišiel do Jasribu, ktorý dostal meno Madínat an-nabí, krátko Madina (Prorokovo mesto). Mohamdov odchod, nazvaný hidžra, sa uznáva ako začiatok islamskej éry.
Usadil sa v malej židovskej dedine, takže učenie nebolo obyvateľom cudzie. Počet jeho prívržencov stále vzrastal. Najmä púštnym beduínom sa pozdávalo nové učenie. Dovtedy sa Arabom všetko končilo smrťou. Jediným meradlom osobného úspechu bolo bohatstvo, ktoré si človek počas svojho života nahromadil. Práve preto boli mnohí z prvých prívržencov chudobní a prijímali Alahovo posolstvo s veľkou nádejou na lepší život na tomto aj onom svete.
S kázaním novej viery vstávali pred Mohamedom aj politické úlohy. Požadoval sociálne a zákonodarné úpravy. Zlepšil o.i. aj postavenie arabskej ženy. V predislamskom období mohol mať muž ľubovolný počet manželiek. Mohamed síce podriadil ženu mužovi, ako to bolo aj v kresťanstve, ale polygamiu redukoval na manželstvo so štyrmi ženami, o ktoré sa mal muž rovnako dobre postarať. Len pre neho ako proroka platila výnimka. Po smrti Chadídže sa oženil ešte s deviatimi ženami. Zaviedol päť rituálnych povinností, ktoré platia dodnes: viera, motlitby, almužna, pôst a púť do Mekky, a nazývajú ich päť pilierov islamu. Významný rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva vo vojne, ktorá sa stala takmer šiestym pilierom islamu. Kým Ježiš Kristus vyslal svojich učeníkov, aby hlásali pravú vieru v mieri, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom, čo neskôr prerástlo vo svätú vojnu. V praxi však tento tento rozdiel nemal veľký význam: podmaňovanie si cudzích národov kresťanskými vládcami bolo často krutejšie, ako obracanie na islam. Boží posol si veľmi rýchlo našiel prívržencov medzi bojovnými beduínskymi kmeňmi, ktoré žili roztrúsené v púšti a ktoré vďaka spoločnej viere zabudli na vzájomnú rivalitu a zjednotili sa do jedného národa. Tým konečne Mohamed získal vojenskú silu a mohol zaútočiť na Mekku, na pohanské mesto, v ktorom stála zneuctená Alahova svätyňa. Boj za Alaha totiž ponúkal bojovníkom dvojaký úžitok: po víťazstve pripadla korisť vojakom a ak zomreli v boji, bezprostredne ich očakával raj.
Od roku 628 sa mu všetky mestá podrobili dobrovoľne a vodcovia kmeňov prijali novú vieru.

V roku 630 Mohamed vtiahol do Mekky na čele obrovského zástupu a sedemkrát obišiel Kaabu. Vojsko Kurajšovcov sa stiahlo. Osem rokov po svojom úteku Mohamed zvíťazil. Dal v Kaabe zničiť všetky zobrazenia bôžikov a miesto vyhlásil za islamskú svätyňu. Vytvoril tak islamské duchovné centrum.
Mohamed zomrel r.632 ale zabudol menovať svojho nástupcu, a tým dochádzalo od jeho smrti do polovice 8.stor., ku krvavým sporom o „nástupníctvo“, o úrad kalifa, islamského náboženského a politického vodcu. Prví štyria „právoplatní“ kalifovia položili základy zlatého veku islamu. Už za vlády druhého kalifa jasného Umara I. začal islam hlásať svetu Mohamedovo učenie „ohňom a mečom“, alebo inak začali svätú vojnu proti všetkým „neveriacim“. R. 635 vtiahli Umarove vojská do Damasku, r.640 dobyli Egypt a založili Káhiru, r.647 Tripolis, neskôr, za dynastie Umajjovcov sa islam rozšíril do severnej Afriky. R. 711 sa preplavili cez Gibraltársky prieplav do Európy, dobyli takmer celý Pyrenejský polostrov a spôsobili zánik vizigótskej ríše. R.732 došli až do Francúzska, odkiaľ však boli vytlačení za Pyreneje. Zároveň sa islamské vojsko dostalo po hranice Indie. Mohamed teda zomrel, ale zanechal po sebe nový obrovský teokratický štát, v ktorom sú pevne pospájané náboženské a svetské zákony a ktorého kultúra a veda bola prevzatá od mnohých západných krajín. Korán, svätá kniha islamu , v ktorej sú zapísané Mohamedove zjavenia, bol dokončený až dvadsať rokov po jeho smrti. Odvtedy sú jeho príkazy a zákazy, rituálne predpisy a zákony, motlitby a legendy inštrumentárom náboženstva, pre ktoré je charakteristický, v protiklade so všetkými ostatnými náboženstvami, veľmi reálny vzťah ku každodennému životu. Za 22 rokov pôsobenia sa mu podarilo zjednotiť židovsko-kresťanskú tradíciu jediného boha s podvedome existujúcim arabským národným cítením; pomocou koránu, svätej knihy, v ktorej boli zozbierané Alahove slová, vytvoril prakticko-teologický základ islamu, podľa ktorého moslimovia ešte aj dnes vykonávajú svoje náboženské povinnosti a riadia sa v živote.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mohamed životopis