Mohamed (arab.Muhammad) sa narodil v Mekke okolo roku 570 n.l. v rodine schudobneného Kurajšovca, príslušníka vládnucej aristokracie. Už veľmi skoro sa stal sirotou a staral sa o neho rovnako chudobný strýko, a preto sa nenaučil písať ani čítať a do konca života ostal analfabetom. Aby sa mohol uživiť, pracoval ako pastier a neskôr ako pohonič tiav. Táto práca mu umožnila styk s bohatými i chudobnými, s národmi kresťanského i židovského náboženstva. Už ako mladík sa zoznámil so Starým i Novým zákonom. Keď dosiahol 25 rokov, oženil sa s bohatou, o 15 rokov staršou vdovou Chadídžou, s ktorou mal neskôr viac detí.
Veľmi skoro si uvedomil, že viera Arabov je v mnohom pomýlená a že nedáva životu hlbší zmysel, ako napr. u kresťanstva. Utiahol sa do opustených jaskýň na vrchu Hirá, kde celé dni meditoval. Tam sa mu údajne, keď mal 40 rokov, zjavil archaniel Gabriel, ktorý ho osvietil a oznámil mu, že je prorokom a božím poslom a prikázal mu prikázal mu burcovať a osvietiť ľudí a varovať ich před hroziacim božím súdom.
Roku 613 začal Mohamed kázať v Mekke verejne, čo mu archaniel vystavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom na nebesiach, okrem neho niet iných bohov. Pred Alahom sú si všetci veriaci rovní, ale aj keď boh predurčil osud človeka, musí sa mu každý zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatí sa musia o svoj majetok podeliť s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam, čo značí odovzdanie sa do vôle božej. No s myšlienkou Alaha neprišiel Mohamed ako prvý. Už stáročia si ho pripomínali v Kaabe, ktorá stála v Mekke, i keď veľmi hmlisto. Bol čosi jako neodvratný osud, na ktorý človek nerád myslel. V praktickom živote sa Arab pridŕžal pomocných božstiev, bližších ku každodennému životu, ako bol napr. boh dažďa či plodnosti. V priebehu dlhých rokov postavili v Kaabe stovky takýchto bôžikov. A práve tieto modloslužby a jednačky na trhu pranieroval Mohamed ako urážku Kaaby a Alaha. Čoskoro zašiel ďalej a vyzýval, aby prepustili otrokov a aby prestalo vtedy bežné zabíjanie novorodených dcér. Napokon hlásal milosrdenstvo k chudobným a pomoc tým, čo sú na ňu odkázaní. Boli to vlastne ideály, ktorými Arabi pohŕdali.
Prirodzene, Mohamedove kázne odmietali najmä obyvatelia Mekky. Veď mesto i oni sami žili práve z toho, čo Mohamed chcel odstrániť. Spočiatku si z neho robili posmech. Mohamed navyše trpel na padúcnicu, čo svedčilo pre mnohých o tom, že bol blázon.