Na prahu medzi prvým a druhým hlavným obdobím stoja grécki sofisti, ktorí odkrývajú rozpory vo filozofickom myslení, ktoré dosiaľ prevládalo a pretože poukazujú na tieto nedostatky, pripravujú zároveň cestu rom najväčším mysliteľom, akí kedy v Grécku vyrástli: Sokratovi, Platónovi a Aristotelovi, kde mladší bol vždy žiakom staršieho. V nich dosahuje grécke myslenie svoju jedinečnú veľkosť. Sú vytvorené všetky známe odvetvia


filozofie: logika, metafyzika, etika, prírodná a politická filozofia, estetika, pedagogika a zároveň sú tieto odvetvia zjednotené do súhrnných systémov.
Tretie a najdlhšie obdobie zahŕňa dobu od Aristotelovej smrti až k postupnému a konečnému rozkladu v prvých storočiach nášho veku. Vyznačuje sa tým, že v nej ustupuje zmysel pre prírodné bádanie. Školy, ktoré v tomto období vládnu ako prvé, stoici a epikurejci, zameriavajú svoj záujem hlavne na človeka a etiku. To v zásade platí i pre skeptikov, ktorí sa objavujú súčasne s nimi. Zo zmiešania týchto predchádzajúcich systémov vznikol tzv. eklekticizmus. V prvých storočiach nášho letopočtu boli platónske myšlienky zmiešané s elementmi orientálneho náboženstva do novoplatónizmu. Filozofia tretej periódy sa taktiež označuje ako poaristotelovská. V 6.stor.n.l. zmizla grécka filozofia ako samostatný jav z javiska dejín. Avšak jej svetodejinná úloha tým neskončila. Spolu s ostatnými elementmi gréckej vzdelanosti sa stala popri kresťanstve druhým základným pilierom európskej kultúry.
Aristoteles bol Platónov najväčší žiak a odporca pochádzal z rodiny lekárov. Narodil sa v r. 384 pred n.l. v Stageire v Thrákii, dnešnom severnom Grécku. Ako mladík prišiel do Atén a 20 rokov bol žiakom Platónovej Akadémie. Zdá sa, že medzi takmer šesťdesiatročným Platónom a jeho viac než o štyridsať rokov mladším geniálnym žiakom vznikali, tak ako to pri stretnutí dvoch géniov možno očakávať, určité názorové nezhody. Po Platónovej smrti žil Aristoteles nejaký čas v Malej Ázii na dvore svojho bývalého spolužiaka, ktorý sa stal diktátorom a oženil sa s jeho adoptívnou dcérou. Filip, macedónsky, kráľ, ktorý násilne zjednotil Grécko, ho povolal na svoj dvor, aby prevzal výchovu jeho syna Alexandra, neskôr zvaného Veľký. Keď sa Alexander ujal vlády, Aristoteles sa vrátil do Atén a otvoril tu vlastnú filozofickú školu, ktorú nazval Lykeion (Lyceum).V Aténach rozvinul rozsiahlu bádateľskú a pedagogickú činnosť. Založil si veľkú súkromnú knižnicu a prírodovedeckú zbierku rastlín a zvierat z celého, vtedy známeho sveta. Alexander údajne svojim záhradníkom, lovcom a rybárom prikázal, aby Aristotelovi zaslali vzorky všetkých vyskytujúcich sa druhov rastlín a živočíchov.